UFO / Strangers in the Night (1979)

Schenker sa lúči s cudzincami v noci

Hneď po novom roku 1979, 2. januára, vyrazil do sveta čerstvý dvojalbum hardrockovej kapely UFO nazvaný Strangers In The Night, aby sa z neho stal jeden z najlepších predstaviteľov svojho druhu.

Neviem, čím to je, ale koncertné albumy sa viackrát stali rozlúčkou s výrazným členom kapely. Nedávno som písal o Tokyo Tapes od Scorpions a tuhľa sa deje to isté. Michael Schenker sa počas turné zbalil a dal skupine košom. Aby toho nebolo málo, ešte si prisadil, že na album vybrali zlé verzie skladieb a nahraté boli aj lepšie! Na druhú stranu, odmietol čokoľvek prehrávať v štúdiu, a tak sa, našťastie, zachovala originálna atmosféra. V roku 2020 vyšla krabica s ôsmimi diskami, kde sa okrem originálneho albumu nachádzajú aj kompletné záznamy koncertných vystúpení z turné, a tak si to môžeme porovnať a názor si urobiť sami.

Vizuálna stránka je taká... ufoidná. Tradične netradičný obal dodala osvedčená značka Hipgnosis. V Británii sa titul umiestnil na 7. mieste rebríčka, v USA to bolo 42. miesto. Pokiaľ z toho čokoľvek usudzujete, vaša vec. Dnes sa už nevedú polemiky, prečo by práve tento kúsok nemal byť považovaný za to najlepšie, čo koncertné albumy priniesli. Samozrejme, osamelé hlasy sú legitímne, avšak všeobecný konsenzus je v tomto prípade jasný. Ja sa neraz konsenzom vzďaľujem, nuž som k dielu pristupoval ako vždy. S očakávaniami.

UFO je skupina, s ktorou sa dávam do reči nárazovo. Páči sa mi ako prvé obdobie s Boltonom, tak Schenkerove, ale čo sa týka zbierky, mám ešte resty. Raz za uhorský rok si poviem – a teraz si idem po UFO. Naštartoval ma, paradoxne, novodobý album The Visitor (2009), ktorý nemá chybu. Dovtedy som kapelu bral ako typickú druhosledovú (pozor, nie druhoradú!) hardrockovú kapelu. Príjemnú, ale favoritov som sedlal inde. Strangers In The Night som mal dlho v pláne, ale človek mieni a realita mení, nuž som sa k nemu dlho nevedel dostať. Až som napokon schrastil japonské vydanie z roka 2005. To ctí pôvodný sled skladieb a znie veľmi príjemne.

Štrnásť skladieb predstavuje prierez všetkými piatimi štúdiovkami od Phenomenon po Obsession. Vyše tretina je z Force It. Jednotlivo sú to priamočiare hardrockové gitarové kúsky, dominuje im fenomenálny Schenker, ale, samozrejme, aj ostatní muzikanti hrajú s prehľadom a nasadením hodným príslušníka antivax scény, keď sa na obzore zjaví injekčná hrozba neplodnosti, ktorá údajne postihla už jeho otca, starého otca, praotca i prapraotca. Navyše, Mogg má správne zaonačenú farbu hlasu, a tak má kapela originálnu tvár.

Pokiaľ mám tú možnosť, vždy siahnem po koncertnom albume kohokoľvek. Je to najlepší lakmusový papierik toho, čoho je kapela schopná. V rámci možností žiadne producentské finesy, zvukové experimenty a štúdiové efekty. Nič, čo by kamuflovalo skutočný potenciál muzikantov i muziky. Priznávam bez mučenia, že Strangers In The Night má všetko, čo od koncertného zážitku požadujem. Nielen v rámci žánru predstavuje to naj, čo môže človek z reproduktorov počuť. Nie je to prehliadka improvizačných schopností á la Deep Purple, prím hrajú presvedčivo podané pesničky s tonou melodických gitarových sól. V druhej polovici 70. rokov sa tieto priamočiare hardrockové živáky rodili ako huby po daždi, Thin Lizzy, Status Quo, Scorpions, Cheap Trick, AC/DC... UFO radím nad všetky menované.

Pokiaľ si ceníte výnimočnú atmosféru a krásnu nekompromisnú muziku, tento album je absolútna špička a ponúka neopakovateľné zážitky. Vo výkladovom slovníku rockovej muziky ho nájdete pod heslom – absolutórium.

» ostatní recenze alba UFO - Strangers in the Night
» popis a diskografie skupiny UFO