West, Bruce & Laing - Whatever turns you on (1973)

West, Bruce & Laing bol krátkodobý projekt dvojice hráčov z Mountain a výnimočného multiinštrumentalistu a speváka Jacka Brucea (Cream). Druhý (a posledný štúdiový) album Whatever Turns You On trojici vyšiel v júli 1973.

Občas sa môžete dočítať, že takzvané superskupiny zaostali za očakávaniami (významné osobnosti sa dajú dokopy, lebo to predsa musí byť super, aspoň z predajného hľadiska). Pritrafilo sa to Blind Faith, učebnicovo to postihlo aj trio West, Bruce & Laing. Kým debut bol dobrý, jeho nasledovník trpí slabým materiálom. Kapela bola v tej dobe po uši v heroíne, nuž nečudo, že nahrávanie pomedzi neustále koncertovanie nešlo podľa plánu. Napokon sa West a Laing zbalili a vrátili sa do USA. Bruce neskôr poznamenal, že sa rozpadli preto, aby vôbec prežili. V štúdiu však ostal sám a musel celé dielo dokončiť ako vedel. Dohral gitary i bicie, čo sa, samozrejme, nikde neuvádzalo. Aký bol výsledok?

V niektorých momentoch je to stále parádna muzika (hutná otváračka Backfire, ťažkotonážna nálož Token, ostrá Rock & Roll Machine, záverečný creamovský masaker Like A Plate). Miestami je to akoby Bruceova sólovka (klavírna dumka November Song). Nie, že by sa to celé nedalo počúvať. Nie, nie je to zlé. Ale je to také... obyčajné. Myslím si, že hlavne skladateľská invencia odišla na dovolenku a nechala hudobníkov, aby si len tak zadžemovali. V takom Slow Blues je vlastne len klavír, gitara a spev, potáca sa odnikiaľ nikam, ako keď sa v bare pred záverečnou stretnú na pódiu náhodní hráči, ktorí čosi popili a dajú si jednu dvanástku. Je zaujímavé, že album si v predajoch viedol celkom dobre, v americkom rebríčku Billboard sa dostal na 87. miesto. Kapela však už neexistovala.

Pre mňa je to vítaný občasný pútnik v prehrávači. Obľúbení muzikanti hrajú „normálnu“ muziku. Vybrali si slabšiu chvíľku, no a čo.
reagovat

Vo všetkých smeroch pokračovanie debutu. Platí všetko, čo som písal pri Why dontcha, Cream-Mountain bilaterálna spolupráca funguje na jednotku, iba tomu chýba povestný kúsok k tomu, aby to bolo skutočne výnimočné.

Komerčne mi pripadá, že skupina trošku zaspala dobu, 1973, to už bol hard rock niekde inde.
Samozrejme, slušné prevedenie je samozrejmosť, hoci zvuk je trošku neprehľadný. Backfire, Token, Like a plate, to sú moji favoriti.

Dobrý album pre nadšencov.
reagovat

harun @ 02.10.2010 22:55:37
mne sa velmi paci skladba Token. Velmi sa paci, uplna haluz.

Petr Gratias @ 13.03.2013 20:23:35
Tohle album mi připadá jako úkrok zpátky. Nepozoruji na něm žádný vývoj. Podle mě nepřekonává jejich debut, který se mě hodně líbí....
Všiml jsem si ale jedné zajímavosti. Výtvarný motiv je do značné míry hodně identický s albem pražského M Efektu: 33 (1981).
Že je to blbost?
Tak se podívejte na výtvarný nápad. Vyjadřuje nějaké libůstky a osobitosti jednotlivých hudebníků.
Leslie West se cpe hamburgery, Radim Hladík má rád rychlá auta, Corky Laing je doprovázen nějakými čubkami, Lešek Semelka leží ve vaně a kolem něho je víno....

hejkal @ 14.03.2013 08:09:57
To s tým obalom mi dodnes nenapadlo. Súhlasím, že tento album je taký dajaký spiatočnícky. Ale nie je zlý, to zasa nie.