West, Bruce & Laing / Whatever turns you on (1973)

West, Bruce & Laing bol krátkodobý projekt dvojice hráčov z Mountain a výnimočného multiinštrumentalistu a speváka Jacka Brucea (Cream). Druhý (a posledný štúdiový) album Whatever Turns You On trojici vyšiel v júli 1973.

Občas sa môžete dočítať, že takzvané superskupiny zaostali za očakávaniami (významné osobnosti sa dajú dokopy, lebo to predsa musí byť super, aspoň z predajného hľadiska). Pritrafilo sa to Blind Faith, učebnicovo to postihlo aj trio West, Bruce & Laing. Kým debut bol dobrý, jeho nasledovník trpí slabým materiálom. Kapela bola v tej dobe po uši v heroíne, nuž nečudo, že nahrávanie pomedzi neustále koncertovanie nešlo podľa plánu. Napokon sa West a Laing zbalili a vrátili sa do USA. Bruce neskôr poznamenal, že sa rozpadli preto, aby vôbec prežili. V štúdiu však ostal sám a musel celé dielo dokončiť ako vedel. Dohral gitary i bicie, čo sa, samozrejme, nikde neuvádzalo. Aký bol výsledok?

V niektorých momentoch je to stále parádna muzika (hutná otváračka Backfire, ťažkotonážna nálož Token, ostrá Rock & Roll Machine, záverečný creamovský masaker Like A Plate). Miestami je to akoby Bruceova sólovka (klavírna dumka November Song). Nie, že by sa to celé nedalo počúvať. Nie, nie je to zlé. Ale je to také... obyčajné. Myslím si, že hlavne skladateľská invencia odišla na dovolenku a nechala hudobníkov, aby si len tak zadžemovali. V takom Slow Blues je vlastne len klavír, gitara a spev, potáca sa odnikiaľ nikam, ako keď sa v bare pred záverečnou stretnú na pódiu náhodní hráči, ktorí čosi popili a dajú si jednu dvanástku. Je zaujímavé, že album si v predajoch viedol celkom dobre, v americkom rebríčku Billboard sa dostal na 87. miesto. Kapela však už neexistovala.

Pre mňa je to vítaný občasný pútnik v prehrávači. Obľúbení muzikanti hrajú „normálnu“ muziku. Vybrali si slabšiu chvíľku, no a čo.

» ostatní recenze alba West, Bruce & Laing - Whatever turns you on
» popis a diskografie skupiny West, Bruce & Laing