Blackfoot - Tomcattin' (1980)

V roku 1980 vydala americká južanská kapela Blackfoot svoj štvrtý štúdiový album Tomcattin’ a dokázala, že aj počiatkom ôsmej dekády bolo možné rockovo rásť.

K albumu sa mi viaže jedna príhoda. Niekedy koncom 90. rokov sme s bratom spoznali túto južanskú partu a chceli sme viac. Internet ešte nebol až taký dostupný ako teraz, nuž sme po náhodnom kúpení albumu Marauder sťažka hľadali, čo ešte kapela vydala. Našli sme album Strikes a výberovku Rattlesnake Rock 'n' Roll: The Best of Blackfoot. Tú sme si aj objednali v miestnom obchode. Kým prišla, stalo sa mi, že som v jednom bratislavskom CD obchode naďabil na album Tomcattin’. Zvláštna čierna hlava mačkovitej šelmy na zelenom pozadí a divný font písma ma zneistili, akoby šlo o nejaké disco. Plus názov skladby Gimme, Gimme, Gimme akoby vypadol z nejakej Abba hrôzy. Vypočuť sa nedal a ja som ho napokon vrátil do poličky. Až prišla tá výberovka, zistil som, že to bol naozaj album od tých správnych Blackfootov. Utekal som do obchodu a album bol fuč!

Tento rok som sa konečne dokopal k tomu, že som si ho doplnil do zbierky. Vydanie od Rock Candy Records z roka 2013 je skvelé, a tak som spokojný. Už ho nemusím počúvať iba z netu.

Pretože muzika je to presne podľa môjho gusta. Tvrdá, svižná, južanská a zároveň nekompromisná. Album Strikes prijímam rozpačito, pár geniálnych skladieb dopĺňa veľa vaty (o ňom si povieme inokedy), ale Tomcattin’ je bez chybičky. Desať skladieb uháňa ako rusáci od ľudskosti, nik a nič ich nezastaví. Odsýpa to skvelo, jedna pecka za druhou, pomalších skladieb je minimum (Spendin’ Cabbage) a ešte je tu aj kopa naozaj mega vecí (Warped, On The Run, Street Fighter, Gimme Gimme Gimme, Every Man Should Know (Queenie), Reckless Abandoner) vrátane nedostižnej Fox Chase. Toto je moja najobľúbenejšia skladba od kapely vôbec! A nie je to preto, že tam Shorty Medlocke mrskne intro na ústnej harmonike. Ešte som nespomenul divne znejúcu Dream On a nevyrovnanú In The Night. Je ako doktor Jackyll a pán Hyde, skvelo začne, s harmonikou, ale potom má miesta, ktoré sú akoby poplatné dobovým trendom. Našťastie, ako celok funguje.

Marauder je album, ktorý má mnohoročný náskok, a tak ho v mojich očiach nič neprekoná, ale Tomcattin’ je rovnako dokonalý počin. Keby som si ho koncom 90. rokov kúpil, je možné, že by som si ho cenil ešte o ten povestný chlp viac! Dokonalá tvrdá južarina, odporúčam.

hejkal @ 26.06.2024 20:01:07 | #
No, tak to si rovno nachystaj lieky na upokojenie, až sem niekedy dám recku na Strikes, prídu ti vhod. :)

Siogo, to som po prvom vypočutí rovno zahodil, že nikdy viac. Ejtýs ako vyšité. Lenže prešlo pár dekád a zomrel Ken Hensley. A tak som mu chcel dať šancu aj v tejto, vskutku nevšednej, zostave. Našťastie album vyšiel v reedícii na najlepšej značke súčasnosti - Music On CD. Špecializuje sa na dlhodobo nedostupné albumy na trhu. CD som si kúpil a kupodivu som ho zvládol i vypočuť. Nie je také zlé, ako som si pamätal. Škoda tej osemdesiatkovej túžby mrzačiť muziku kvôli prachom.

Inak, Afet The Reign sa mi tiež celkom páčil, taký blues rock bez rušivých elementov. Ale vlastniť ho nemusím.

Jarda P @ 27.06.2024 10:51:45 | #
Jediné album, na které jsem v té době narazil, bylo Vertical Smiles, které jsem si nahrál v domnění, že to bude dobré díky účasti Kena Hensleyho. To mě ale tak odradilo, že jsem po kapele už nepátral. Budu muset napravit.

hejkal @ 27.06.2024 11:46:22 | #
Jarda P - pokojne skús aj debut No Reservations. Ten sa mi tiež páči veľmi.

Smazano na prani autora
reagovat

PaloM @ 25.10.2009 20:48:24 | #
Dobrá kapela, kedysi mi dal na ňu typ hejkal.