Head Machine - Orgasm (1970)

Ako človek starne, postupne sa jeho dlhoročné návyky premieňajú na posadnutosť. Preto napríklad fanúšik skupiny Uriah Heep s obsesiou na encyklopedické krátenie voľného času postupne adoruje všetky tie formácie typu Gods, Toe Fat, Weed alebo hoci... (chvíľka napätia) Machine Head.

Pri počúvaní albumu Orgasm (dátum výroby 1969, dátum spotreby 1970) sa človek neubráni myšlienkam na to, ako a prečo sa tieto štúdiové kalkulácie dostávajú na svetlo dňa. Nemyslím teraz to, že jednotlivé skladby majú evokovať rôzne fázy sexuálnej aktivity ľudí, ktorých zatiaľ neznechutili manželské stereotypy. O tom sa dá čo-to prečítať napríklad v booklete CD od Aurory z roku 2013. Skôr mám na mysli také tie špekulácie, čo sa rodia v príbehoch fanúšikov, keď realita neprináša dostatok životopisných faktov.

Napríklad.

Jedného dňa, keď slnko bolo pod mrakom, aby dodalo okamihu na závažnosti, prikvitol do skúšobne kapely The Gods a po vzore sexuálneho devianta sa okamžite odhalil. Reku, vážení, predaje vašej náboženskej muziky stoja za starú belu, kuknite do Ameriky, tam fičí promiskuitný komunitný spôsob života. Musíme ísť s dobou a spoliehať sa na prirodzenú ľudskú prasačinku! Poďme zbúchať album pod dajakým vyfabrikovaným názvom, čo ja viem, Head Machine a dajme mladým to, po čom starí, ak si ešte pamätajú, prahnú. Musí to byť niečo priam rovné extáze. Už viem! Orgasm! A tak bolo (alebo aj nie, všakže).

Gitarový hardrock bol koncom roku 1969 v kurze, nuž aj prvá skladba Climax/You tried to take it all vsadila na overené tvrdé postupy. Rytmika sa nepredvádza, klávesy sú skôr v pozadí (ale nie v zadku), v popredí je naopak príjemná spevová melodická linka. Ken Hensley sa nezaprie, nech už si história uvádza, čo len chce. Čo by to bolo za hardrock bez štipky blues, nečudujte sa preto, že sa v polovici skladby hneď dvakrát zmení nálada, najprv svižne, na záver pomalšie. Make the feeling last má v sebe hojne beatovej sladkosti, našťastie netrvá dlho. You must come with me je najtvrdšia záležitosť albumu. Gitara ostro rifuje, sóluje a zvyšok nástrojov tvrdí muziku, ako sa len dá. Opäť tu máme správne melodický spev. Iste, je to jednoduché tak, že aj istá Mária by mohla začať premýšľať (hm, silné slovo), či nie je až moc komplikovaná. Ale o to to pôsobí údernejšie! The girl who loved, the girl who loved je komótna „sixtýsovina“, vôbec sa zdá, že jemné skladby kapele moc nešli. Poteší aspoň nesmelé gitarové trilkovanie v pozadí. A je to tu! Vyvrcholenie, extáza, Orgasm! Úvodné kvílenie utne chripľavá úsečná gitara, motívy sa postupne nabaľujú, skladba má takmer deväť minút, takže si môže dovoliť ten luxus v posadenom tempe plynúť, akoby „schramstla“ večnosť na raňajky a teraz má celý deň na to, aby vytrávila. Krásne to badať na zrýchľujúcom sa gitarovom onanovaní, okolostojaci muzikanti vzdychajú do mikrofónu, aby bolo jasné, že tu sa nič mravné nekoná! Stopka necháva všetkých vydýchnuť a nastupuje klávesová maškrtka The first time so záverečným bezslovným spevom, aby bolo jasné, že Uriah Heep je na ceste. Ďalšia rockovica s melodickou polevou hodnou kráľovskej torty sa nazýva Scattering seeds a azda nič nepokazím, keď jej priamočiarosť vyzdvihnem čoby klad. Zároveň tvorí bodku za celým predstavením.

Jasné, nie je to žiadna zásadná doska, ktorá by borila zavedené konvencie, určovala smer, tobôž, aby prepisoval dejiny. Ale ako kuriozita, jednorazovka na ceste k budúcim veličinám, je až prekvapivo dobrá. Ba dokonca vynikajúca.
reagovat

Protože se pozadím vzniku tohoto LP zabývá poměrně podrobně Borek v biografii kapely, já se zde omezím pouze na to, co slyším ze svého CD. (To jsem mimochodem získal od Progboardu před dvěma lety a tuším, že do ´soutěže´ ho tehdy dal právě Borek.)

Deska začíná moc dobře - pěknou hardrockovou skladbou "Climax". Té opravdu nic nechybí - úderný riff, dunivá basa, živé bicí, kytarové sólo, podbarvující hammondky a dobré vokály. Navazující "You Tried To Take It All" pokračuje ve stejném duchu, je však trochu jednodušší. Uzavírá ji milé kytarové outro. Pomalá "Make The Feeling Last" je trochu vlezlý popík a moc mě nebere. "You Must Come With Me" - opět jednoduchá šlapající hardrockovka. Další pomalá píseň "The Girl Who Loved, The Girl Who Loved" je moc příjmená záležitost. Kytara, jako by si chvílemi vůbec nehleděla vokálu, se drží zpátky a na pozadí organu si přede své melodické linky.

Titulní devítiminutový "Orgasm" ukáže kapelu v tom progresívnějším světle. Po kvílivé kytaře nastoupí pomalý jednoduchý a dunivý sabatovský riff, přidá se zpěv a za docela zajímavých změn se skladba sune dál přes jedno hlušší místo k divokému závěru. " The First Time" je další píseň k pomalému tanci mající snad až hitové ambice. Ale mě se docela líbí. Závěrečná "Scattering Seeds" už má hodně z toho, co o něco později tak slušelo Uriášům - dost dobrý riff, zajímavou melodii, progresívní náladu a typické vokály.

Líbí se mi práce dvou kytar, album je zajímavé i tím, kdo na něm hrál. Lepší producent by z kapely nejspíš vydoloval víc a zvukově nahrávka taky dost trpí. Ale určitě je zde řada parádních momentů a kdo máte rádi ranný hardrock, asi budete spokojeni. I když na tvářích těch, co poslouchají spíše pozdější velikány žánru, může Orgasm vyloudit mírný úsměv.

V mé sbírce si tahle deska své místo našla. Čtyři hvězdičky by asi bylo moc, ale tři si zaslouží.


reagovat

pito63 @ 26.03.2013 14:27:37
Priznám sa, že po Tvojej "výhre" v súťaži som čakal, kedy sa osmelíš a napíšeš niečo k "Orgasm".
Možno sa dá povedať, že je to šité horúcou ihlou, ale mne to sadlo. Cítiť tu závan toho, čo neskôr prišlo v Uriah Heep. Pre mňa je to smerodajné a vtedy ide aj kritika trošku bokom. Som veľmi rád, že sa mi album podarilo zaradiť do zbierky. Raz sa možno vyjadrím zo svojich pocitov.
Luk63, vďaka za recenziu!