Nazareth - Nazareth (1971)

Nazareth patrí ku skupinám, ktoré som dlho ignoroval, pretože ich rádio hity ma nikdy moc nebrali. To, že láska bolí, je síce fajn (ale nie pre protagonistu toho citu), avšak sotva z toho padnem na zadok. Ničmenej, skladba Morning Dew ma na Beat Clube dostala, takže po rokoch som sa predsa len odhodlal a náhodným výberom zakúpil debutový album a Razamanaz.

A úvod je bombový. Witchdoctor woman je až Zeppelinovský hard rock (píšem oddelene, pretože rock považujem za samostatný termín a k nemu dávam prídavné mená, je to však v podstate úplne jedno). Klavír a niečo ako boogie, to je Dear John. Rozkolísaná Empty arms empty, heart neurazí, krehká I had a dream sa počúva v pohode, ale poteší, že sa zase ozve poriadne vytvrdená a posadená Red light lady. A čo viac, v závere sa pridajú sláky, monumentálne finále sa nesie v duchu najlepších emočných momentov albumu. Boogie hrátky vo Fat man sa dajú prežuť, Country girl je jasná už z názvu, konečne skončí a nastupuje môj song. Morning Dew nikto nespravil lepšie, než Nazareth. Keď hrali nedávno v Bratislave, celý koncert som sa na tento okamih tešil a hoci bol výrazne skrátený, potešil (menej už súčasný bubeník, ktorý má problém zahrať presvedčivo aj ten najzákladnejší bum-čvach rytmus, niekoho tak bezvýrazného som už dlho nepočul, naopak, spevák bol v nečakanej forme a gitarista sa snažil, ako vedel. Na basu si už ani nespomeniem, to tiež o niečom svedčí). Vynikajúci záver albumu. Ale čo to, ozvú sa sláky a jazda pokračuje. The king is dead je, ak by to nebolo samo o sebe absurdné, v podstate epická, na Nazareth, progresívna skladba. Spev je miestami sladký ako cukrová vata, do čoho zdatne cukrujú aj zmienené sláky. Zvláštna bodka.

Eagle records opatrili CD kopou bonusov, jediná vec, ktorá však neznie na albume, je béčko singlu s názvom Friends. A je to taká akustická pohodička. Inak sa tu ozve ešte dvakrát Morning Dew (čo mi vôbec nevadí), raz Dear John a Witchdoctor woman a ako dovetok ešte jedna verzia skladby Friends.

Nazareth na začiatku kariéry nemožno hádzať do jedného koša s ich neskoršími vecami (a už vôbec nie s glamíkom typu Kiss :)), ide o správne dobovú rockovú produkciu, ktorú si rád vypočujem, a preto dávam poctivé štyri hviezdičky. Myslím, že minimálne tento album stojí za vypočutie pre tých, ktorý majú radi znenie prelomu 60's a 70's.

reagovat

PaloM @ 10.03.2009 09:05:31
Prvé dva albumy Nazareth (a čiastočne Razamanaz pre málo melodických nápadov) nemám rád, lebo ešte nevedeli, čo chcú hrať, čiže nebolo to ešte ono.
Neskoršiu tvorbu (od 80.-tych) tiež nemám (prevažne), lebo už vedeli čo chcú, len im došla invencia.

PaloM @ 10.03.2009 09:07:00
Sorry, ..."nemám (prevažne) rád, "

pito63 @ 11.05.2013 17:16:17
Skladbe "Morning Dew" som dlho nemohol prísť na chuť, hoci je to prisilné slovo, ale časom ma to prešlo. U mňa víťazí "King Is Dead".
hejkal, vďaka za recenziu!

Jarouš @ 11.02.2017 15:37:58
U mě je tady jedničkou Morning Dew.

zdenek2512 @ 23.04.2023 08:07:38
Kamil Střihavka s Romanem Holým označili na ČT Art tuhle desku, jako jejich základní album vedle alb In Rock a Deja Vu. Nazareth jsem neposlouchal a mimo alb Loud ‘n’ Proud a Hair Of The Dog jsem jejich tvorbu neznal. Chtěl jsem vědět proč taková pozornost a desku jsem si pustil, zajímavá dost syrová a tvrdá záležitost, provedení skladby Morning Dew je zajímavé, ale verze Jeffa Becka se zpěvem Roda Stewarta je pro mě lepší. Chtěl jsem si tuhle desku koupit, ale chtěl bych japonské mini LP, 2000 za něj nedám.

hejkal @ 23.04.2023 08:20:55
Nazareth som spoznával na preskáčku a v dlhom časom rozpätí. Debut milujem, podobne ma baví väčšina tvorby zo 70. rokov. Výnimočný album vydali na staré kolená Big Dogz (2011), no a koncertný dvojalbum 'Snaz (1981) nemôže obísť žiadneho rockera, ktorý to so živou muzikou myslí vážne.