Wobbler - Afterglow (2009)

Poslední deska norských Wobbler nesoucí název From Silence to Somewhere, je vskutku povedenou progrockovou nahrávkou a za minulý rok patří k tomu nejlepšímu, co v inteligentní muzice mezi posluchačstvem vykvetlo. Dlouho jsem ji nedokázal odložit stranou a urputně poslouchal několik týdnů neustále dokola.

Jenže teď tu mám Afterglow, podle všeho úvodní pokus této severské kapely. Jde o vůbec první společné písně, které hudebníci napsali ještě před debutem Hinterland, ale na samostatném nosiči vyšli až vzápětí. Ten posun, vlastně přesněji řečeno zrod a s ním spojený prvotní entusiasmus je naprosto gigantický. Síla tohoto materiálu mě dokáže pokaždé úplně uzemnit. Neskutečná nápaditost, famózní sehranost, energie sršící z každičké noty a rychlé frekvence ve kterých se střídají silné momenty v řadách za sebou je brilantní. Tahle deska zní o poznání původněji a také dokonaleji než její loňská sesternica. Na tomto místě si nedovolím psát nic o plagiátu King Crimson, Yes ani dalších. Jediné co mne při poslechu tohoto díla napadá je, že se obrodili samotní GYRPHON. Povstali jako bájný pták Fénix silnější, mohutnější a dokonalejší. S doširoka roztaženými renesančními plášti z brokátu, flétnami u rtů a loutnami okolo krku.


reagovat

PaloM @ 15.03.2018 14:09:52
horyna, ako som čítal, ide o skladby, ktoré zložili skôr ako tie na album Hinterland. Ale boli to iba demo nahrávky, ktoré po vyjdení Hinterlandu prepracovali - do akej miery či hĺbky, ťažko zistiť. Zrejme výrazne. Takže ja Afterglow beriem ako plnohodnotný, v poradí druhý album.
Okrem tretieho albumu (ktorý je pre mňa skôr klon Yes ako invencia Wobbler) mám všetky a zhodnem sa s tvojim názorom, že ide o výnimočnú skupinu.

horyna @ 16.03.2018 13:48:21
Palo zdravím a děkuji za upřesnění. Já Hinterland neslyšel, zatím je těžko dostupný, ale předpokládám, že půjde o podobnou kládu jako v případě dvojky. Ta mě totálně uchvátila a zatím necítím potřebu po debutu prahnout za každou cenu. Rites at Dawn mám ještě zabalený a na hromadě s dalšími cd čekajíc na to, až srdce zavelí - alou na ně:-)

PaloM @ 16.03.2018 14:58:13
Celá diskografia Wobbler sa dá počuť napr. na Spotify.

Wobbler je jedna z tých skupín, ktorá ma v rámci šedivej neoprogovej vlny dokázala osloviť svojou debutovou živosťou a chladivou atmosférou. Po mnohých rokoch sa zjavil aj druhý album. Hudba síce vznikala od roku 1999, ale cédéčka Afterglow sme sa dočkali až v roku 2009. Prečo? Možno preto, že sa kapela netúžila podriaďovať nejakým komerčným sebaklamom, ako na podobnej hudbe zbohatne. Je zaujímavé, že kým napríklad u náboženstiev nemôžem vystáť, keď sa človek pokriví a natrieska do malej škatuli a považuje ju za slobodu, v umení to niekedy nie je na škodu. Iste, vždy tu bude pnutie medzi uznaním kvalít poznaného, stvoreného a túžbe po niečom novom, originálnom, jedinečnom. Kým radikalisti sa oháňajú iba jedným z týchto princípov, realisti vedia, že jedno bez druhého nemá zmysel, páč sa ani nedá definovať (voči čomu je to iné-rovnaké). Novátori často ani nevedia, voči čomu sa ohrdnuto vymedzujú, a preto často nič nové neplodia, len im chýba poznanie poznaného. Naopak, rigidní staromilci ani neotvoria uši, pokiaľ to nie je konformná známosť, s ktorou trávili celý svoj život. Snažím sa nebrániť novote, ale radím sa skôr k staromilcom. Prvému dávam šancu rozumom, druhému prepadlo moje srdce. Čo už. Wobbler je tiež partia staromilcov, načo vymýšľať koleso, keď je tu toľko dôkazov o skvelej art rockovej hudbe zo 70. rokov? A tak maníci hrajú, čo majú radi a netrápia sa nejakou snahou o hľadanie nových ciest na prepchatej autostráde, okolo ktorej sa škľabí pustina komerčného bahna, cez ktoré sa síce dá predrať na iné chodníčky, ale hrozí v nej zapadnutie/utonutie. A nepomôžu z nej žiadni marketingoví a biznisoví guruovia, ktorí tam každého chudáka snažia zadupať navždy (a teda na pár sekúnd, kým sa konzumenti nevrhnú na ďalšie a ďalšie obete). Keby nebolo nadšencov, ktorí nám tvrdohlavo prehrávajú minulé vrcholy (či už je to klasika, moderna, džez, rock...), tak by už nikto netušil, že tu bol Ludwig van Beethoven, Robert Johnson, Benny Goodman, Jimi Hendrix...

Dvorná muzička sa ozve v úvodnom The haywain, akoby sa sem prihnal mocný grif (čítaj Gryphon). Imperial winter white ponúka drsný a temný nástup, nechýba náznak chladu, ktorý ma tak opantal na debute. Jasné, motívy sa striedajú frekvenciou každodenných predpovedí počasia, tu melodráma, tam dumka, inde zasa víchrica, prosto predvídateľný prog. Človek si ani nevšimne, že sa jedna skladba skončí, nasleduje medzihra (Interlude) a druhá dlhá kompozícia In taberna. Mellotronoví nadšenci asi odpadnú od vzrušenia, pretože táto skladba (i celý album) sa ním priam obžrala. Ako sme začali, tak i končíme, rytierske slávnosti s výstižným názvom Armoury sa počúvajú príjemne.

I keď ide o to isté, čo kapela spáchala na debute, už to na mňa nepôsobí až tak silno. Každopádne je to skvelý album hudby, ktorú mám rád.
reagovat

PaloM @ 28.03.2013 07:47:52
Tuším si dávno sľúbil, že napíšeš recenziu na tento album - a sľub si dodržal :-)
Mám tieto dva disky (s debutom) doma vďaka tvojmu odporúčaniu a neľutujem, hoci boli nehorázne drahé.
Súhlasím s tvojim názorom, no zaujíma ma aj, čo by si povedal na tretí album Wobbler - Rites At Dawn. Mňa veľmi sklamal - nie inšpiráciou, ale výrazným napodobňovaním (kopírovaním ?) Yes. Preto ho nemám v zbierke.
Ďakujem za pripomienku skupiny a recenziu.

jirka 7200 @ 09.01.2018 11:52:15
Druhý počin Wobbler vydal na domácím art rockovém labelu Pancromatic. Desku si kapela produkovala sama, mastering provedl Jens Petter Nilsen, který je zvukově zodpovědný za všechny další desky.

Mě se tato nahrávka líbí mnohem méně, i zvukově oproti originálu zaostává.

Tak som sa konečne dočkal, ráno vkladám disk do CD prehrávača, púšťam potichu aparatúru, aby som neprebudil ponocujúcu, ešte spiacu, "tvrdo študujúcu" domácu mládež. Kratučká "The Haywain" jemne pritančí renesančnou melódiou. "Imperial Winter White" postupne rozbalí všetky wobblerovské tromfy: v rýchlych rytmoch sa strieda mellotron s hammondom, skľudnenie v pomalšej časti - hrá len španielka. Tiché pasáže striedajú rýchle a bohato inštrumentované. Presne v polovici zaznie nie dominantný spev, ale funkčne dokresľujúci atmosféru. Zložitá štruktúra hudby, kde krátke spievané časti sa striedajú s dlhšími inštrumentálnymi, počas ktorých si zasólujú mnohé nástroje, speje do pekne vygradovaného finále. Lutnové či lýrové "Interlude" je vlastne klasická forma témy a variácií na danú tému, v perfektnej súhre bas gitary a cella.
"In Taberna" je druhá dlhšia komponovaná plocha so striedaním rýchlych a pomalých častí, zložitá štruktúra vyžaduje sústredený posluch a určito viacnásobný návrat k tomuto titulu. Záverečná "Armoury" je veľmi pekný renesančný tanec, zakončený mohutným chrámovým organom, trojminútová dôstojná bodka.
Podobne ako na debute, Wobbler čerpá z aranžérskych postupov najvýraznejších progresívnych skupín prvej polovice 70. rokov, ale obviniť ich z kopírovania by bolo veľmi prehnané.
Pre mňa je to odvčera "Excelentní přírůstek do každé sbírky", čiže 4 hviezdy.
P.S. Z izby vylezie strapatý čerstvý bakalár. "Tatino, čo to hralo ?"
reagovat

Brano @ 06.06.2009 22:04:53
Palo,Wobbler nepoznám, avšak podľa Tvojej recenzie to musí byť niečo fakt dobré.Mňa z týchto nových kapiel naposledy takto zaujala talianska grupa The watch a austrálska Unitopia s ich vlaňajším dvojalbumom The garden.

PaloM @ 07.06.2009 06:29:29
Viem, že dosť počúvaš nové prog rock skupiny. Unitopiu som počul a môžeš odskúšať aj kapelu Trion, v diskusii "Čo teraz počúvam" som dal linky na ňu 30.5.09. Trion je príjemná klávesová hudba.
Wobbler otestuješ tu >> odkaz (link je funkčný) alebo tu >> odkaz Ak máš chuť aj na 1.CD Hinterland, v bezstratovom formáte >> odkaz
Nečakaj novoprogresívne zázraky, ale hudbu, ktorá poteší dušu.

martin @ 07.06.2009 07:01:19
Brano : The Watch jsem si na základě tvé recenze sehnal a moc se mi líbily ,Unitopia skusím sehnat a poslechnout ,stojí to za to ?

Brano @ 07.06.2009 09:18:26
Martin:Ak máš rád Genesis s Gabrielom a Marillion s Fishom tak sa ti bude Unitopia určite páčiť.Hlas speváka z Unitopie je totiž veľmi podobný práve Fishovi a Gabrielovi.Dvojalbum vydalo vlani vydavateľstvo InsideOut.Ja rozhodne nelutujem,že som si ho kúpil.
PaloM:Ďakujem za link.Wobbler si určite vypočujem.

martin @ 07.06.2009 09:53:08
Brano : Děkuji za odpověd ! Genesis s Gabrielem a Marillion s Fishem patří k mým nejoblíbenějším .