Brown, Pete - Pete Brown & Piblokto! - Thousands on a raft (1970)

Pete Brown je meno, ktoré som si prvýkrát všimol v rámci autorstva textov pri skupine Cream. Samozrejme, hneď som ho aj zaradil do kolonky textár, nič, čo by ma trápilo (v tých krásnych detských časoch). Otec jeho pôvodnú tvorbu nemal, bol to jeden z interpretov, ktorého sito vtedajšieho režimu neprepustilo až k nám do obývačky. V mojej sladkej nevedomosti som sa potácal až do tohto roku, kedy som pri snorení v cédéčkach na Laurinskej zazrel jeho meno v spoločnosti ďalších slov (Battered Ornaments, Piblokto!) a po krátkom dumaní som si kúpil tento album.

Keď som pustil CD a z prehrávača sa ozval ťažkotonážny hard rockový riff Aeroplane head woman, bolo vymaľované! Čakal som všetko možné, ale takú pecku nie. Nálady sa striedajú ako na bežiacom páse, Brown má mohutný hlboký hlas, prejav občas pripomína Jacka Brucea, hudba strieda polohy Cream, akoby sa nikdy nerozpadli, ťažkopádna rytmika je dokreslená klávesmi, gitarista Jim Mullen je ostrý ako žiletka, neváha hrať dlhé sóla bez vážnejšieho zamerania, čo je strašne fajn. Vôbec, ak niečo vystihuje tento album, je to atmosféra. Príkladom môže byť hneď nasledujúca Station song platform two, čo je klavírny slaďáčik, melancholicky plynie a človek zatvára oči a necháva unášať vedomie do stavov mimo realitu. A z tohto rozpoloženia už niet cesty späť. Mierne kvákadlová náladička otvorí dlhočiznú Highland song, jej gro tvorí inštrumentálne vyhrávanie s mierne džez rockovou náturou, gitarista, basák a klávesák si prídu na svoje, niekto by mohol podotknúť, že je to skôr improvizácia, než premyslené sólovanie, ale ja tvrdím, že je to hranie, ktoré mám rád...zvuk, spôsob, slovom, 70-te roky ako vyšité. Za sedemnásť minút sa Brown neozve (okrem záverečného výkriku), čo je celkom zaujímavé, že spevák a frontman nechá štvrtinu albumu napospas hudobníkom. Posadený hard rock If they could only see me now parts one and two sa vracia k spevu, ale aj k skvákadlovanej gitare, ktorá dostáva viac priestoru než ľubovoľný súper útočiaci na bránu slovenskej hokejovej reprezentácie a to je už čo povedať. Skladba má niečo cez dvanásť minút, takže aj klávesák si príde na svoje. Výrazná perkusijná vsuvka pripomenie perkusný revolver, každý sa má na pozore a čaká, kedy to buchne. Ale v rukách skúseného strelca také niečo nehrozí. Niekedy okolo desiatej minúty sa zrazu ozve krásny klávesový motív a nastúpi prekrásna citlivá spievaná pasáž. Bolesť pri srdci súvisí s hĺbkou emócií, kardiaci môžu ostať pokojní. Got a letter from a computer, začiatok 70. rokov, informatika zažíva boom a Brown si trošku zavizionárčil. Hudobne sa pohybuje v mierne tajuplnom opare, mohol by z toho byť aj nejaký ambient, našťastie, gitara mierne tvrdí a rockový tón skupinu ani na okamih neopúšťa. Záverečná Thousands on a raft je krásna pomalá vec s prebytkom melodiky a emócií, ktoré pôsobia predsa len trošku autentickejšie než slovenské popové teleso s ruskou Kalinkou na jednom pódiu. Hrôza práve použitého prirovnania mi velí pridať ešte niekoľko vzletných slov, čiže píšem, že až sa do toho Brown oprie, skladba naberie priam epické rozmery, ani netreba vedieť, o čom, človek sa hneď cíti ako hrdina, ktorý si brúsi svoj meč a začne hromadne stínať hordy nepriateľov. Ostré a palné predmety by mal poslucháč pred počúvaním tejto skladby odstrániť z dosahu, prípadne sa izolovať od zvyšku rodiny, inak by sa mohlo stať, že v obývačke ostane po skončení skladby bojovník vytrhnutý z ošiaľu a niekoľko obetí jeho vyčíňania.

Thousands on a raft je niečo ako zjavenie. Nájdenie kameňa mudrcov v horskej riave hudobného šoubiznisu. Šesť skladieb, ktoré zo mňa opäť spravili malého chlapca hltajúceho hudbu pre hudbu. To boli časy, dnes už sa mi to často nedeje, predsa len, rodina, robota, prvé vrásky, rednutie vlasov a pod. posunuli vnímanie priorít niekam inam. Našťastie, Pete Brown mi pripomenul, o čom je čistá radosť z počúvania. Netreba ani dodávať, že ďalšie dva albumy v reedícii od Repertoire som si kúpil hneď nato. Pete Brown je super a Thousands on a raft je výnimočný album aj medzi velikánmi meditatívneho, ale nekompromisného gitarového hard rocku.

reagovat

Judith @ 25.05.2023 16:48:18
Další výtečná deska... kterou jsem neobjevila jako první :D Pohodová náladovka, ale ani v klidnějších místech neztrácí rockovou dravost. Nádhera.

hejkal @ 25.05.2023 20:05:22
Tento album mám vo svojej stovke najlepších albumov , o ktorých raz vhcem napísať seriál na svojom blogu. Absolútne vymakaná muzika. Som rád, že nie sme na súťaži a ani na Titanicu, nuž, čo sa objavov týka, lepšie neskôr ako nikdy.