Birth Control - Operation (1971)

Album Operation (1971) nemeckej kapely Birth Control sa po vynikajúcom debute vydal na cestu k vrcholom hardrockových Himalájí.

Hoci som album svojho času poctivo vypočul z internetu, nemal som šťastie na cédečko. Ešte aj debut som zohnal ľahšie ako tento album. Miestami som sa už-už vyrovnal s tým, že mi v zbierke bude chýbať naveky, ale napokon zasiahol osud. Minulý rok sa z ničoho nič zjavila reedícia na CD a ja som sa konečne mohol ponoriť do diela, ktoré som dlho túžil vlastniť.

Štvorica hudobníkov v hardrockovej vysnívanej zostave nástrojov bicie-basa-gitara-klávesy servíruje nemeckú odpoveď na Deep Purple. Zaujímavosťou je spievajúci bubeník, ktorý sa o mikrofón delí s gitaristom.

Šesť skladieb nekompromisne buráca. Väčšina je dlhá, kým sa vybúria všetci sólisti, tak to trvá. Plusom je melodická neopočúvanosť, energetickej bombe nechýba ani originálna skladateľská pečať. Stop Little Lady a Just Before The Sun Will Rise v tomto excelujú, ale najlepšou skladbou albumu je aj tak posadená The Work Is Done. Ten klávesový motív dopĺňajúci riff v speve po „so give me shelter“ ma každým počutím znova a znova odrovnáva.

Ako to pri zásadných dielach býva dobrým zvykom, ani druhá strana platne nezaostáva. Krátka (na pomery kapely, má iba tri a pol minúty) úderná vec Flesh And Blood prestrie červený koberec pre brutálnu hororovku Pandemonium. Záverečný jedenásťminútový kúsok Let Us Do It Now načne klavírne intro, pridá sa tichý spev, človek má dlho pocit, že pôjde o baladu, pátos pomaly naberie na intenzite, zrazu sme kdesi v symfonickom progu, sláky, dychy, skrátka, je to celé troška gýčové, ale zároveň ma to baví.

Občas sa stretávam s názorom, že takáto muzika je zatuchnutá a treba ísť s dobou. Nemyslím si to. Ísť za každú cenu s dobovým davom smerom k stoke aktuálneho hudobného priemyslu nepovažujem za cnosť. Nazdávam sa, že umenie je nadčasové a kvalita je niečo, čo sa síce tvári ako fazetový mnohosten, ale každý pohľad na ňu ju napokon odhalí. Operation obsahuje takú dávku výbušnej hardrockovej muziky, že dnes prakticky nemá obdoby. A to sa Birth Control iba rozbiehali...

P.S. Obal s kobylkou grcajúcou bábätká, ktorej v pätách hynú rodičky a špendlia sa detské kostričky, nad ktorými dáva požehnanie pápež (na zadnej strane obalu) považujem za odvážny a veľmi dobrý, hoci je nechutný.
reagovat

Antony @ 26.05.2023 13:14:10
BIRTH CONTROL jsou (byli) moc fajn a z německé scény patří k mým nejoblíbenějším. Tohle album je vynikající ukázka art/hard rocku a vždycky si je rád poslechnu. Pěkně napsáno, díky.
Provokativní obal měl i jeho následovník. Asi místní cenzura nebyla tak upjatá jako v UK/US.

hejkal @ 26.05.2023 14:14:14
Áno, aj ďalší album má nechutne provokatívny obal. Birth Control tu má celkom prázdno v recenziách, nuž som si to dal do strednodobých cieľov, napísať niečo o prvom albume, Rebirth a Plastic People.

Jarda P @ 26.05.2023 16:07:06
Birth Control jsem poznal až v době CD půjčoven, spolu s Epitaph se stali mými nejoblíbenějšími německými kapelami. Všechna alba do Plastic People jsou skvělá, ale rovněž desky od Jungle Life dodnes stojí za poslech.

hejkal @ 26.05.2023 16:11:03
Súhlasím.