Barclay James Harvest - Live (1974)

Živý dvojalbum z prvej polovice 70. rokov? Barclay James Harvest vie, ako mi ťahať medové motúzy popod fúzy. A to ani žiadne nemám. Oproti jemnocitným štúdiovým prejavom je koncert logicky trošku „hrubší“. Nečakajte žiadne besnenie, keď ste videli film Revenant s DiCapriom, tak je to také dobrácke hryzkanie grizlyho, nie zvlčilé trhanie zálesáka na kusy. Aj to však prináša pre fanúšika môjho strihu potrebnú dávku vzruchu, a preto je Live hodné niekoľkých oslavných slov:

Nádherná „crimsonovská“ melódia uvedie skladbu Summer soldier a aj nedoslýchavému musí byť jasné, že tu máme čo dočinenia s krásnom. Barclay James Harvest nikdy nepatrila medzi agresívne skupiny, zato budovanie „vznešenej“ atmosféry jej šlo na jednotku. Ostrá gitara je už len čerešničkou na torte. Ako nemám rád sladké, tak tomuto neodolám. Plynulý prechod do ostrejšej skladby Medicine man na seba viaže koncertnú nespútanosť. Tá je spolu s tradičnou dávkou melodiky (jemný spev je samozrejmosťou) veľkým kladom pódiovej prezentácie. Nekonečné klávesové a gitarové inštrumentálne pasáže šli kapele na jednotku. Kvitujem, že kapela na album zaradila skôr búrlivejšie skladby, ako je gitarovo rezaná Crazy city. Jemné medzihry i dohry jej dodávajú potrebnú dávku pestrosti, ktorá robí zo štandardného zážitku čosi nadpozemské. After the day má v sebe niečo mystické, akoby sa dotýkala neuchopiteľných častí emocionálneho spektra (uznávam, že to znie ako pekný kec, inak to neviem opísať). Uspávanky zastupuje The great 1974 mining disaster a najmä Galadriel. V tomto okamihu si pripadám ako príjemne znavený dôchodca, ktorému sa po dobrom obede uráčilo zdriemnuť si. Budíček! Prichádza posadený kúsok zvaný Negative Earth a človek má hneď pocit, že sa deje niečo vážne. A to finálne škrípajúce gitarové sólo, akoby sa v mori topil húf afrických otrokov uviazaných ku kotve, ako bolo v minulosti dobrým zvykom, to sa musí počuť! Jedna z najmocnejších balád kapely, She said, má v sebe silu titanov. Dali by sa na ňu skladať ódy od rána do večera, ale radšej si ju vypočujte. Nádhera! To isté v kratšej stopáži ponúka Paper wings. Plus je tu hutná rocková sólová medzihra, ktorá naberie nielen na tempe. Na tejto baladickej emotívnosti sa nesie i For no one. Nemyslite si však, že je to niečo lepkavé, určené na parket párových diskoték. City rovné potope sveta nik hudobne nespracoval lepšie. A je tu finále! Čo lepšie vystihuje Barclay James Harvest, než orchestrálne poňatá dlhotrvajúca krehká kompozícia? Správne, nič! Pripravte sa preto na Mockingbird, jeden z vrcholných momentov nielen tvorby kapely, ale i modernej hudby. Uveriteľnejšiu pompu aby človek pohľadal.

Netajím sa, že mám rád „živáky“. Podarených koncertných albumov je mnoho, Live od Barclay James Harvest patrí medzi ne. V určitom smere funguje ako vynikajúca „bestofka“ z obdobia 1970-1974. Navyše, dielo by mohlo zaujať aj rockerov, ktorí majú radi aspoň trošku neučesanejšiu muziku. Mne šmakuje bez výhrad a radím ho na vrchol „harvesťáckej“ diskografie. Kto nepozná, nech skúsi. Azda neoľutuje.
reagovat