Cactus - Restrictions (1971)

Cactus hrá muziku, pri ktorej sa viem pisateľsky rozohniť. Leninove Spisy by isto zbledli závisťou, keby som sa niekedy pozabudol a spustil ódu na Cactus. Hrubočizný bluesrock bez hanby prekračujúci hranice hard rocku, to je skrátka moje. A v ponuke ho má aj tretí album kapely – Restrictions z roka 1971.

Štvorica osvedčených hráčov, menovite Rusty Day (spev), Jim McCarty (gitara), Tim Bogert (basa) a Carmine Appice (bicie), ponúklo osme skladieb, bez ktorých by bol môj život pustejší. Už titulná otváracia skladba mixuje naliehavú náladu s tvrdým spodkom. Málokedy pri hudbe čítam o dynamike, ale práve táto skladba ukazuje, aké je skvelé, keď kapela zaradí do svojej brašne aj tento šikovný nástroj. Akokoľvek je celý album skvelý, vyčnieva jediná prevzatá vec. Evil od Howlin’ Wolfa vychádza z jeho psychedelickej verzie z roka 1969, kedy vyšla na albume The Howlin’ Wolf Album. A hoci tú verziu milujem, Cactus sa posunuli o kusisko ďalej smerom k tvrdému rocku. Pokiaľ ste niekedy počuli ponosy bubeníka Appicea na Bonhama, tak tu máte v priamom prenose dôkaz, že Carmine je z ťažkotonážnych hardrockových bubeníkov ten naj. Asi nikdy som nebol šťastnejší, ako keď som kapelu videl v Bratislave a zaznela táto ultimátna pecka! Nedá mi upriamiť pozornosť na jednu parádnu vlastnosť gitaristu – z núdze cnosť. Jeho hra nie je najtechnickejšia, ale výraz v rámci nekompromisného zavýjania a škrípania nahrádza hoci aj kvarteto virtuózov. Keďže Rusty Day vrieska a chripí do mikrofónu ako stádo hladných levov, ide o vražednú kombináciu. O rytmike sa baviť nemusíme, za najlepšiu na svete ju považoval hoci Jeff Beck a ja by som jej olympijské zlato v tom čase pokojne udelil tiež.

Druhou skladbou, ktorá sa z albumu dostáva do bestofiek, je baladická pohoda Alaska. Pre mňa je heslom z výkladového slovníka, návodom, ako z bluesovej nálady vyčariť rockovú. Inak je to správne rozihraný album, tu počuť country blues (Token Chokin’), tam boogie hard rock (Guiltless Guitar), inde zasa rýchlu (Sweet Sixteen) alebo pomalú akustickú (Mean Night In Cleveland) bluesovú smršť. Nechýba psychedelická vražedná náladovka (Bag Drag), nuž som naplnený emóciami až po okraj. Ja na takejto muzike fičím odmladi a práve v tejto podobe sa mi prihovára najsilnejšie. Napokon, nepotrebujem to ani nijako zvlášť zdôvodňovať, mám jednoduché vysvetlenie – pri tejto muzike mám úsmev na tvári a hlava sa mi kolíše do tempa.

Nuž, asi nikoho nešokujem, keď prehlásim, že Restrictions je výborný album. Celkovo si prvé dva albumy cením o kúštik viac, nakoľko sú surovšie. Tu je síce stále divoká muzika, ale predsa len akoby mierne zošnurovaná a štúdiovo stiesnená.
reagovat

tretý album skupiny Cactus z názvom Restrictions pokračuje tam kde skončil ich druhý a podľa mňa najlepší album One Way... Or Another teda v hlučnom riffujúcom heavy hard blues rocku. vynikajúci hudobníci hrajú parádnu muziku. Gitarista Jim McCarty opäť predvádza svoje umenie je tu úžasný ako v predošlých dvoch albumoch hlučné sóla plné bluesových momentov strieľa jedna radosť. Spevák Rusty Day má úžasný hlas. Chraplák podľa môjmu vkusu je to výborný album

Hneď prvá skladba Restrictions je bomba na akú sa patrí .Má v sebe všetko na čo je poslucháč Cactusu zvyknutý pekná melodika ktorá expluduje do výbušných sól do ktorých bubeník búcha o život.
Guiltless Glider je trocha slabšia skladba ktorá ma priznám sa trocha nudí nie je zlá len je moc dlhá a gitarová hra je trochu klišoidná , ale je v nej celkom zaujímavé bubenícke sólo aj basa si nájde svoje.Evil absolútny vrchol albumu svižný pekelný riff drsný nariekavý spev úžasná atmosféra. najlepšia Coververzia Howlina Wolfa akú som kedy počul. A to sólo.Alaska ďalšia fantastická vec pomalí blues hraný s WAH-WAH pedálom proste krása. Sweet Sixteen ďalšia coververzia myslím že B.B King .. klasické blues trocha rýchlejšieho formátu ako sa na Cactus patrí.
Bag Drag poriadna hlasná riffovačka tam kde sa táto vec končí začína Mean Night In Cleveland úžasná akustická bluesová skladba.

Parádny album fakt výborné pokračovanie , ale predsa bolo tu aj keď málo ale zopár slabších miest ktoré mi nedovolia po takých dvoch skvelých albumoch ako Cactus 1970 a One Way...Or Another 1971 dať 5 hviezd
reagovat

jirka 7200 @ 07.09.2019 20:03:08
Fascinuje mě, jak na počátku sedmdesátek sypali muzikanti kvalitní alba jak králiky z klobouku. Dvě desky do roka - žádný problém :-)

Na mě moc old school, jako předchozí deska, ale pro pamětníky jistě lahůdka.