Rhinoceros - Better Times Are Coming (1970)

Aký význam má vlastne hudba v živote jedinca?

Keď sa nad tým zamyslím, je to asi jediný neuchopiteľný produkt, ktorý zaberá takmer na každého, pričom vlastne nie je možné ho zhmotniť (teleshoppingové produkty šťastia, božie lásky vo všetkých podobách a pod. nepočítam). Nič z abstraktnej činnosti človeka nepôsobí univerzálnejšie. Komunikuje a vyvoláva city, nálady, vášne... Je to úžasné. Zázrak. Mágia. Pár (mnoho, kopa) ľudí sa zíde, chytí do rúk nástroje a je to tu! Nič sa mení v niečo.

Kým koncertne je z nej neprenosná sila momentu, v momente, keď sa zachytí na nosič, vstupuje do hry jedna z najabsolútnejších drogových závislostí vôbec, počúvanie. Pri práci, na gauči, pri sexe, prípadne kombinovane (pri sexe v pracovni na gauči), všetci niečo počúvame. Sme generácia zvuku (a hluku).

Stala sa tak samozrejmou, až je pre väčšinu v pozícii zabudnutej samozrejmosti, nad ktorou sa nedumá, ktorá sa neprežíva, ktorá jednoducho je. Asi preto sa v predajnosti radí po bok viery a zdravia (a nenávisti, o tom za chvíľku).

Je zaujímavé (a nepochopiteľné), že sa medzi poslucháčmi jednej z jej odleskov často stáva nástrojom negatívnych emócií či skazy. Trúbenie borilo steny Jericha, spev Sirén motal námorníkom hlavy, Husitské chorály siali do duší nepriateľov nepokoj a tak ďalej. Fanúškovia faziet populárnej hudby 20. storočia a vyššie sa do krvi nenávidia, akékoľvek legitímne negatívne vyjadrenie na adresu „tých mojich obľúbencov“ vedie automaticky k vzťahovačnosti, najväčší borci v tejto disciplíne dokážu na základe počúvaného druhu hudby vydolovať pre daného poslucháča na počkanie lekársku správu o duševnom i fyzickom živote, sociologickú štúdiu a výstup z inteligenčného testu v jednom, internetoví borci to celé pre istotu umocnia na druhú.

Prečo je tak dôležité byť uistený o tom, že to, čo počúvam, je jednoducho kvalita (a naopak) a všetci to musia uznať, nech sa deje, čo sa deje? Pokiaľ ma tá hudba napĺňa, čert ber tých, ktorých nie. Ich vec. A tí, čo súhlasia, sú vítaní. Pretože hudba spája. V tom je jej sila neodškriepiteľná.

Uvedomujem si, že len opakujem stokrát opakované frázy, ale práve kvôli tomu som si prichystal nefrázový záver:

Jedno je isté, hudba nahrádza ľudskú interakciu. Ako tak počúvam Rhinoceros, vnímam ľudskosť a ľudí sa mi nežiada. Aj o tom je hudba.

reagovat

PaloM @ 23.03.2011 14:04:46
hejkal, píšeš o albume Rhinoceros a túto skupinu ešte nepoznám. Píšeš recenziu nerecenziu pod dojmom posledných "udalostí". Podarilo sa mi dekódovať tvoje písmo. Mám podobné myšlienky. Som zneistený a je mi z toho smutno. Viac nemienim komentovať, ani čo, ani koho. Tak sa budem tešiť na ďalšie tvoje hudobné recenzie.

hejkal @ 23.03.2011 14:17:25
Mám také obdobie, píšem úvahy, o poézii (na blogu), o hudbe (tu). Hudba skupiny Rhinoceros je popísaná v jej profile a v recenzii na prvý album. Nádherný basový spev v blues-džez-soul rockovej muzičke bez exhibicionistiockých sól a onanie vždy dobre padne.

Filozof @ 24.03.2011 12:14:02
Hejkal
Rhinoceros mám 1 CD, ale jiné. Zajímavé je, že jednou mi sedlo fantasticky a o pár dní později mne nudilo. Při třetím poslechu se mi líbilo tak normálně. To nebývá obvyklé...

Jinak ses pustil do oblasti, kterou jsem se dost chtěl zajímat - dělal jsem i nějaké náznaky sociologických studií na téma hudba a její posluchači ap. Čtu i o působení hudby na fyziologii člověka a její schopnost vyvolávat např. alfa stavy atd... - knihy Marka - moc zajímavé. Hudba je skutečně výjimečná věc. Proto ji používají k vyvolání ledasčeho šamani ap.

hejkal @ 24.03.2011 12:22:14
Vystihol si to. Tiež úplne presne neviem, kam si Rhinoceros zaradiť "vo všeobecnosti". Ale zlá hudba to nie je. Sedí mi spev.