Greatest Show On Earth / Horizons (1970)

Album začína klávesovou vyhrávkou, ktorá mi pripomína Emersona (a toto konštatovanie sa ešte bude opakovať), avšak Sunflower morning je o niečom inom. Pomalá skladba, ktorá má výborne zaranžovanú rytmiku a popovo ihravý refrén. Do toho organ ako sa patrí a ostro režúca gitara. Plus neslobodno zabudnúť na spev, Horton-Jennings má hlas, ktorý mi je veľmi sympatický. Správne mohutný, príležitostne jemný, ale aj škrípavý, keď treba. Rozhodne vynikajúca voľba bratov Watt-Royovcov. V Angeline dostávajú priestor dychy a máme tu príjemnú džez rockom šmrncnutú skladbu, ktorá sa dá pripodobniť skupine If alebo hoci Blood Sweat & Tears. V sólovej pasáži sa mohutne rozrinčí, čo kvitujem. Skylight man začína hravým motívom a nasledujú priam 60-tkové vokály, pohodička, Havaj. Refrén je klávesovo nabudený, po ňom nasleduje naliehavá spievaná medzihra a tak ďalej až k záveru. Day of the lady začína ako nejaká dychovka, zabíja ma to, trúbka a ťahacia harmonika... Samotná skladba je však vrchol krásy, nádherná balada, ktorá chytá za srdce. Cítiť z nej nedefinovateľný smútok. A je tu vrchol kríženia Emerson, Lake & Palmer klávesov so šprintujúcim hard rockom. Skladba Real cool world má všetko, dychy, klávesy, spev chechtajúcich sa démonov, refrén je vskutku šialený a patrí k tomu naj, čo som kedy počul. I fought for love je síce pohodová vec, ale strieda niekoľko nálad (a sem-tam aj tempo). Titulná skladba začína dychovou fanfárou, ale tá hneď prepustí miesto hutnému džez rockovému sólovaniu. Dôjde aj na bicie, flautu a iné nástroje. Nakoniec sa ozve organ v téme, ktorú asi väčšina poslucháčov dokáže identifikovať. Záverečná Again and again je neskutočne naliehavá skladba, ktorá má niečo spoločného s láskou.

Hodnotím absolútne.

» ostatní recenze alba Greatest Show On Earth - Horizons
» popis a diskografie skupiny Greatest Show On Earth