Greatest Show On Earth - Horizons (1970)

Album začína klávesovou vyhrávkou, ktorá mi pripomína Emersona (a toto konštatovanie sa ešte bude opakovať), avšak Sunflower morning je o niečom inom. Pomalá skladba, ktorá má výborne zaranžovanú rytmiku a popovo ihravý refrén. Do toho organ ako sa patrí a ostro režúca gitara. Plus neslobodno zabudnúť na spev, Horton-Jennings má hlas, ktorý mi je veľmi sympatický. Správne mohutný, príležitostne jemný, ale aj škrípavý, keď treba. Rozhodne vynikajúca voľba bratov Watt-Royovcov. V Angeline dostávajú priestor dychy a máme tu príjemnú džez rockom šmrncnutú skladbu, ktorá sa dá pripodobniť skupine If alebo hoci Blood Sweat & Tears. V sólovej pasáži sa mohutne rozrinčí, čo kvitujem. Skylight man začína hravým motívom a nasledujú priam 60-tkové vokály, pohodička, Havaj. Refrén je klávesovo nabudený, po ňom nasleduje naliehavá spievaná medzihra a tak ďalej až k záveru. Day of the lady začína ako nejaká dychovka, zabíja ma to, trúbka a ťahacia harmonika... Samotná skladba je však vrchol krásy, nádherná balada, ktorá chytá za srdce. Cítiť z nej nedefinovateľný smútok. A je tu vrchol kríženia Emerson, Lake & Palmer klávesov so šprintujúcim hard rockom. Skladba Real cool world má všetko, dychy, klávesy, spev chechtajúcich sa démonov, refrén je vskutku šialený a patrí k tomu naj, čo som kedy počul. I fought for love je síce pohodová vec, ale strieda niekoľko nálad (a sem-tam aj tempo). Titulná skladba začína dychovou fanfárou, ale tá hneď prepustí miesto hutnému džez rockovému sólovaniu. Dôjde aj na bicie, flautu a iné nástroje. Nakoniec sa ozve organ v téme, ktorú asi väčšina poslucháčov dokáže identifikovať. Záverečná Again and again je neskutočne naliehavá skladba, ktorá má niečo spoločného s láskou.

Hodnotím absolútne.
reagovat

pito63 @ 08.09.2013 09:54:50
Priznám sa, že som do kúpy išiel s určitým rizikom, ale nakopla ma úvodná skladba a to rozhodlo. Čudujem sa, ako som strávil ten "nešťastný" nástroj, ktorý vo mne v iných prípadoch vyvoláva všetko možné, len nie pohodu. Ešte viac ma prekvapuje, že na fóre, ktoré navštevujú experti na "dospelácku" hudbu, je táto skupina takmer bez odozvy.
hejkal, vďaka za recenziu!

Judith @ 17.05.2023 19:57:11
Výborná deska. Hodně mě zaujala už úvodní Sunflower Morning s oprsklým, znepokojivým saxofonem. Některé skladby znějí zprvu poklidně, třeba pomalejší Angelina, historizující Day of the Lady nebo tematicky spřízněné vyznání moderního trubadúra I Fought for Love, ale i takový odkaz na renesanci a viktoriánskou éru se dá pořádně rozjet, jak posluchač brzy zjistí. Z druhé strany - pod zběsilými pasážemi je vždycky slyšet nějaký řád, tihle muzikanti svému řemeslu velice dobře rozumí, nejde o žádné improvizace nazdařbůh. Vrcholem je čtvrthodinová titulní skladba: kdo říká, že sólo na bicí nemůže zaznit hned zkraje? Na to, jak je kapela početná, se nástroje nikde zbytečně nepřetlačují o pozornost (i když divočina to místy je), v závěrečné Again and Again dokonce nacházejí mohutný souzvuk.

hejkal @ 17.05.2023 20:31:19
Oba albumy patria do mojej osobnej siene slávy. Mám ich rád a poznám ich naspamäť. Som rád, že sa o skupinu po dlhom čase niekto obtrel.