Audience / Audience (1969)

Audience mi odporúčal ku kúpe otec. Keď som zistil, že je možné kúpiť prvé dva a štvrtý album v miestnom CD obchode, neváhal som. Neskôr som si na objednávku doplnil aj tretí, čo svedčí o tom, že hudba Audience padla na úrodnú pôdu.

Hneď zo začiatku je dobré upozorniť na dve podstatné črty. Audience je skôr akusticky ladená skupina, saxíky, španielka, do toho rockovejšia rytmika, to všetko vo výrazne melodickom a zvukomalebnom prevedení. Najväčšou devízou je však hlas speváka Howarda Alexandra Wertha. Ten chlap má neuveriteľne emotívny škrekľavý prejav, ktorý som si zamiloval okamžite.

Debutový album mám na CD vydaní od Disconforme z roku 2002. Podľa neho debut obsahuje dvanásť skladieb, posledná je zároveň najlepšia vec od Audience, nedostižná House on the hill. Plus sú tu uvádzané tri bonusy, Paper round, The going song a Troubles. Keby som mal charakterizovať hudbu skupiny, tak by som dlho rozmýšľal. Je to mierne folkové, mierne nadžezlé (dôraz je v obidvoch prípadoch na slove „mierne“), rocková rytmika to posúva do vôd art rocku... Neviem, nie je to podstatné, v prvom rade je to krásna melodicky vďačná muzička, ktorá úžasne prečisťuje myseľ od nánosu celodennej únavy. Možno by som to prirovnal k produkcii skupiny Family. Nečakajte inštrumentálne orgie, skôr veľkú dávku pokoja, melanchólie, detskej radosti i rozkošnej nespútanosti, čírej energie, akú v hudbe hľadám, odkedy som si jej vedomý.

Z krásnych skladieb vyberiem fešandu najvyfintenejšiu, neskutočnú House on the hill. Jej refrén si asi budem pamätať aj po návštevách Alzheimera a Parkinsona.

3,5 hviezd zaokrúhlim nahor.

» ostatní recenze alba Audience - Audience
» popis a diskografie skupiny Audience