Lennon, John / John Lennon/Plastic Ono Band (1970)

Beatles nepočúvam skoro vôbec, napriek tomu nemám potrebu budovať si na tom demonštratívnu nadradenosť voči masám. Za svoju existenciu nahrali pekných pár skladieb a ich dopad na populárnu hudbu nemožno ignorovať (teda možno, ale inak, ako ignorantsky dotyčný pôsobiť nebude).

Otec mi vždy vravieval, že z Beatles najviac uznáva Harrisona a zo sólových albumov jednotlivých členov stojí za to hlavne Plastic Ono Band. Nuž, ja som od Lennona poznal pár neskorších videoklipov (moc ma neoslovili), koncert z kazety, kde Yoko, vypustená z vreca, pokazila všetko, čo sa dalo a, samozrejme, Imagine. Keď sa minulý rok začal kolotoč histérie s vydaním Beatles, a došlo aj na Lennona, neodolal som a Plastic Ono Band spolu s Imagine doputovali do mojej zbierky v peknom remastrovanom EMI prevedení.

Jedenásť subtílnych skladieb pokojne plynie aj v miestach, kde sa tlačí na pílu. Žiadne inštrumentálne orgie sa nekonajú, minimalistický hudobný sprievod (zostavu tvorili vlastne iba Lennon, Starr a basák Voormann, Yoko ťažko započítať a dvaja klaviristi v dvoch skladbách plnia rolu hostí) dokonalo podkresľuje presvedčivú výpoveď hlavného protagonistu, takže podstatou počutého je atmosféra, náladovosť a úprimnosť, nie dajaké hudobné teoretizovanie. S tým súvisia až priveľmi osobné texty, v ktorých John rieši seba, občas Yoko a občas Beatles. Preto celé dielo vnímam celistvo a jednoliato, aby som dostál svojej záľube opisu skladby po skladbe, nasleduje toto:

Mother – nádherná krehká freska, v ktorej znie nežne ešte aj rev Mama don’t go, daddy come home.

Hold on – nežná, krátka a menej výrazná skladba, počúva sa však bezproblémovo.

I found out – tvrdšia blues rocková záležitosť, také môžem kedykoľvek v akomkoľvek množstve.

Working Class Hero – až pesničkárska poloha zachytáva Lennona s akustickou gitarou v jednej z najlepších skladieb, akú som kedy od neho počul.

Isolation – skladba dvoch tvárí, v pokojnejších slohách klavírna selanka, vo vypätejších pasážach ladená do blues.

Remember – svižnejšia záležitosť, jednoduchý rytmus, búšiaci klavír, príjemná vec.

Love – tichučká skladba, éterická láska inú polohu ani nepripúšťa.

Well well well – najlepšia skladba albumu, tvrdá bluesovo rocková záležitosť s neskutočným revaním v gradujúcich refrénoch si zaslúži historickú zmienku v každej učebnici hudobnej výchovy pre základné školy.

Look at me – melancholická skladba, čistá náladovka.

God – výrazne melodická pomalá skladba, s textom vysvetľujúcim, čomu všetkému John neverí a ako verí v seba, z čoho by Anton Szandor LaVey mal určite radosť.

My mummy’s dead – krátky „country“ moment uzatvárajúci dielo, ktoré má silu a oslovuje ma spôsobom, ako máloktoré dielo modernej hudby.

Jedinečný album, plne ospravedlňujúci rozpad Beatles.

» ostatní recenze alba Lennon, John - John Lennon/Plastic Ono Band
» popis a diskografie skupiny Lennon, John