Steel Mill / Green Eyed God (1972)

Ani neviem, prečo som sa na progboarde ešte nepristavil pri skupine Steel Mill a jej jedinom albume Green eyed god. Nevadí, lepšie neskôr ako nikdy, mám dnes náladu na zabudnuté búrkové grupy.

Od prvých tónov narifovanej gitary je jasné, že toto je muzička pre každého hard rockera. Náhla zmena a saxík sa bez bázne i hany odvolávajú na raný džez rock, skladba Blood runs deep jednoducho váľa sudy. Indiánsky ofalutovaná dumka Summers child má v sebe za priehrštie temnoty, Desivá crimsonovská vec Majo and the laying of the witch prejde so akéhosi írskeho dupáku, postupne sa temné pasáže striedajú s čierno-čiernymi, celá skladba sa miestami (z)dravo nabudí, čo je fajn. Mierne žartovná „úkaná“ rockovica Treadmil má v sebe aj kus odvrátenej strany mesiaca, titulná Green eyed god zasa spolieha na šamanizmus, nie nepodobný tvorbe Jade Warrior. Netreba hádam dodávať, že až sa z toho vyliahne drsná hard rocková mela, je to bomba. Keďže ide o beh na dlhú trať, gitarista sa ostro vyblázni. Temnobôľna citlivka Turn the page over má potenciál zjaviť sa v rádiu, pravda, keby sa písali 70. roky. Psychedelické plochy sa v Black jewel of the forest napokon transformujú do rockového rinčania, ale pralesné pišťanie neutíchne prakticky vôbec. Krátky dozvuk Har fleur už len podčiarkne flautovú dominanciu a je to.

Rozbehnutá pecka Get on the line patrí k perlám nekompromisného jačavého hard rocku a bonus číslo dva, Zang will nie je tiež práve po(z)voľný.

Zvláštna tajuplná atmosféra, ktorá na mňa z tohto dielka dýcha, ma oslovuje, výborný progresívny hard rock, ktorý sa oplatí zadovážiť v nedávnom vydaní, ktoré obsahuje podrobný booklet a deväť bonusov (zatiaľ nemám, ale je to lákavé). Okrem iného hlása, že album je z roku 1971.

» ostatní recenze alba Steel Mill - Green Eyed God
» popis a diskografie skupiny Steel Mill