Mott the Hoople / Live (1974)

Keď som už načal koncertné dvojdisky, tak pridám pár slov aj k tomuto.

Od okamihu, ako Hunter odbľačí American pie je jasné, že sa to nedá brať vážne (pripomína mi to Johnnyho Rottena - poznámka pre MrKIngKonga). Celkovo sa skladby priveľmi nevychyľujú od jednoduchého rock and rollu dochuteného glamom, niekto, kto si potrpí na nejaké vyspelé, majestátne, či nebodaj košaté muzicírovanie, nemá nárok. Zvuk je solídne hrubý, čo je fajn, škoda toho spevu, keď vokály prebíjajú hlavného škrekľúňa, tak je to na zamyslenie. Mott The Hoople bola v tom čase rozhodne na vrchole popularity, takže sa nebojte, rádiom pretláčané hity typu All the young dudes či All the way from Memphis nechýbajú. A vôbec, gro repertoáru tvorí trojlístok albumov All the young dudes, Mott a The Hoople. Najviac ma bavia staršie reminiscencie, a teda napríklad gitaristova príležitosť na exhibíciu vo Walking with a mountain z koncertu v Hammersmith Odeon. Že to kapele šliape, počuť napríklad v rozsiahlej medley z toho istého miesta.

Je jasné, že dvojcédéčková výročná ťahanica peňazí obsahuje kvantum materiálu, ktorý pôvodne na platni neoxidoval, myslím, že fanúšik nebude sklamaný. Ja som si to vzal ako alternatívu k best ofu, s tým, že koncertné prevedenie zotrie štúdiovú uhladenosť, čo sa aj stalo, nuž ide o vcelku dobrý počin, ktorý si určite ešte dva-tri krát do konca života pustím. Ale spevák je ešte väčší priekak než štúdiovo, faloš v rámci nulového rozsahu, Dylan na piedestáli vzorov, vážne mi je záhadou, prečo ho lanárili do Uriah Heep. Žeby Uriáši túžili po kariére rádiovej skupiny? Vlastne, vývoj ukázal, že áno, ale to už je iný príbeh.

» ostatní recenze alba Mott the Hoople - Live
» popis a diskografie skupiny Mott the Hoople