Julian's Treatment / Waiters on the dance (as Julian Jay Savarin) (1973)

Julian Jay Savarin a jeho Waiters on the dance patrí k tým dielam, ktoré mi výrazne zmenili život. Láska na prvé počutie nikdy neznela presvedčivejšie.

Skladba Child of the night má dve časti, tá prvá zahŕňa vážnu, clivú i melodicky vďačnú predohru, do ktorej sa pridá kúzelný dievčenský hlas patriaci Jo Meek. Gitara postupne zachrípne, klávesy potemnejú a celé to na striedačku graduje až do hard rockového inštrumentálneho Inferna. A v ráznej nabudenej nespavke Stranger nie je núdza o hyperbolizujúce (hm, to znie strašne, kde sú pocity?), opravujem, poriadne guľové rockovanie. Stopky sú v hudbe veľmi potrebné, nič tak nepovzbudí pozornosť, ako to, že sa niečo dramaticky zmení. The death Of Alda si to odbije hneď na začiatku a potom sa to už šinie v um-ta-ta rytme kamsi do nepokojných vôd rôznorodých polôh i plôch, vybudené gitarové sólo gniavi slastnejšie, než dno Mariánskej priekopy príšer chtivých režisérov. Ťažkotonážna gitara otvorí pomerne pestrú skladbu Dance of the golden flamingoes, na svoje si prídu classical, neclassical, hard i soft rockeri, a keby nie, ich problém. Kúzelne zaonačená Cycles rovnako nepôsobí jednotvárne, nasadzuje si jednu masu za druhou, akoby hrala všetky role v nejakom muzikáli. Neskutočná záverečná jazda do sfér rockového blaha nesie názov Soldiers of time a je dôkazom, že niekedy môže vyvrcholenie trvať aj tri minúty.

Krásno sa votrelo do tejto krátkej, ale o to podmanivejšej hudobnej fresky a kto som ja, aby som ho špinil? Dokonalé.

» ostatní recenze alba Julian's Treatment - Waiters on the dance (as Julian Jay Savarin)
» popis a diskografie skupiny Julian's Treatment