Acqua Fragile / Mass-media stars (1974)

Viem, že neoprog si dosť potrpí na to, že to on je otcom i matkou kopírovania kapiel typu Genesis, či Yes, ale história často dokazuje, že všeobecne zažité predstavy stoja na hlinených nohách, hoci aj vypálených. Napríklad talianska kapela Acqua Fragile neoprogovala, podobne ako nedávno sporgbordovaná britská súputníčka Home alebo pritakávajúca kapelka Druid, už v časoch, kedy sa ešte art rock naozaj vyvíjal a jeho protagonisti sa snažili posúvať hranice po vzore Európskej únie a nie oplocovať dobyté územie s príručkou „Instantný mladý diktátor“ pod pažou. Album Mass-media stars by menej znalý poslucháč mohol omylom zaradiť do Gabrielovej éry Genesis. Prečo?

Pretože šesť skladieb jednoducho vykradlo všetko, čo sa dalo. Ešte aj angličtinou obstojne vybavený spevák Bernardo Lanzetti sa snaží pôsobiť ako Gabrielovo zrkadlo. Že mu to šlo parádne, dokazuje hlavne to, že ho následne stiahli do partie samotní velikáni z Premiata Forneria Marconi. O skladbách škoda písať. V momente, kedy by niekto túžil využiť svoje znalosti látania slohov zo základnej školy a obťažkať papier všeobecnými frázami typu „komplexné dielo, ktoré je umením aplikácie estetiky do rozmanitých faziet progresívnosti“ alebo zahltiť čitateľa termínmi využívanými vo výtvarníctve a sochárstve (freska, impresia, skicár), či dokonca z literatúry (epos, epická lyrika), nie je problém mu odpustiť. Slová, ktoré nesú konkrétny a presný odkaz duševných a emočných pochodov, ešte ľudstvo nevymyslelo a verím, že existujú poslucháči, ktorým sa takáto hudba páči a nedajú na ňu dopustiť.

Čo k tomu dodať? Emócie sú prebujnené ako ignoranti zákazu fajčenia, kompozície vyzývajú aprílové počasie na férovku, nič nechýba, akurát niečo svojské. Myslíte si, že je to mínus? Vypočujte si akúkoľvek dnešnú hudbu a zistíte, že je to vlastne recept na úspech. Pravda, bývali doby, kedy to síce platilo tiež (pretože toto platí vždy, ľudia chcú počúvať najmä to poznané a to, čo má punc rádiovej masovky, pripadajú si tak komunitnejší), ale v art rocku sa to ešte v tých časoch bralo ako mínus, ktorý sa neodpúšťa. A preto o Acqua Fragile dnes málokto zavadí. Pritom to vôbec nie je zlá hudba. Nepôvodná ako Dan Brown, ale rovnako vhodná na odpočinkové zabíjanie času.

» ostatní recenze alba Acqua Fragile - Mass-media stars
» popis a diskografie skupiny Acqua Fragile