Eleventh House, The featuring Larry Coryell / At Montreux (1978)

Skupina The Eleventh House sa mi nikdy do uší nedostala. Otec síce básnil o tom, aké to bolo super, avšak nepamätám si, že by mal na platniach alebo na kazetách nejaký album (alebo som si ho len nikdy nepustil, ani neviem, obal mi je povedomý). Každopádne, album At Montreux sa zjavil v zozname najlepších koncertných nahrávok z pohľadu bicích v knihe P. Schenzera – Beat generation, nuž som to skonzultoval s otcom, ten potvrdil, že je to pecka, a tak som si CD objednal a kúpil.

Po krátkom uvedení frontmana Larryho Coryella otvorí záznam nádherná čistá gitarová kompozícia Improvisation on Villa Lobos prelude #4 in E Minor, ktorá dokazuje, že Larry je gitarový virtuóz. V skladbe Tamari sa pridá zvyšok muzikantov a rozbalia klasické rýchlopalné fusion, ktoré totálne ovláda Coryell a jediný rovnocenný „protivník“ je mu Mouzon, ktorý bubnuje dokonalo. Viac k džezu inklinuje skladba Joyride, nechýba taký ten cool funky groove, koho by to prekvapovalo, všakže? Odkazy na kadečo sú samozrejmosťou, nájde sa napríklad Hendrix, ale hlavne je to súťaž o prvenstvo v odohratí počtu nôt za sekundu. Rasputin prenecháva priestor dychárovi, takže sa džezové vyznenie ešte viac prediera na povrch a ostane tam aj v skladbách Song for a New York rainmaker a The Eleventh house blues. Posledná menovaná skladba miestami skutočne predstavuje blues a je to bomba. Celkovo je tak tento koncert z roku 1974 skôr jemnejší, než násilný počin.

I keď sú moje zážitky s týmto albumom čerstvé, viem, že ma baví a ponúka mi možnosť voľby, až budem niekedy túžiť počúvať nejaké to fusion.

» ostatní recenze alba Eleventh House, The featuring Larry Coryell - At Montreux
» popis a diskografie skupiny Eleventh House, The featuring Larry Coryell