Eleventh House, The featuring Larry Coryell - At Montreux (1978)

Skupina The Eleventh House sa mi nikdy do uší nedostala. Otec síce básnil o tom, aké to bolo super, avšak nepamätám si, že by mal na platniach alebo na kazetách nejaký album (alebo som si ho len nikdy nepustil, ani neviem, obal mi je povedomý). Každopádne, album At Montreux sa zjavil v zozname najlepších koncertných nahrávok z pohľadu bicích v knihe P. Schenzera – Beat generation, nuž som to skonzultoval s otcom, ten potvrdil, že je to pecka, a tak som si CD objednal a kúpil.

Po krátkom uvedení frontmana Larryho Coryella otvorí záznam nádherná čistá gitarová kompozícia Improvisation on Villa Lobos prelude #4 in E Minor, ktorá dokazuje, že Larry je gitarový virtuóz. V skladbe Tamari sa pridá zvyšok muzikantov a rozbalia klasické rýchlopalné fusion, ktoré totálne ovláda Coryell a jediný rovnocenný „protivník“ je mu Mouzon, ktorý bubnuje dokonalo. Viac k džezu inklinuje skladba Joyride, nechýba taký ten cool funky groove, koho by to prekvapovalo, všakže? Odkazy na kadečo sú samozrejmosťou, nájde sa napríklad Hendrix, ale hlavne je to súťaž o prvenstvo v odohratí počtu nôt za sekundu. Rasputin prenecháva priestor dychárovi, takže sa džezové vyznenie ešte viac prediera na povrch a ostane tam aj v skladbách Song for a New York rainmaker a The Eleventh house blues. Posledná menovaná skladba miestami skutočne predstavuje blues a je to bomba. Celkovo je tak tento koncert z roku 1974 skôr jemnejší, než násilný počin.

I keď sú moje zážitky s týmto albumom čerstvé, viem, že ma baví a ponúka mi možnosť voľby, až budem niekedy túžiť počúvať nejaké to fusion.
reagovat

stargazer @ 22.04.2023 09:47:49
Opravdu zajímavý počin. Pro mě je na tomto koncertu za hvězdu Alphonse Mouzon. Tomuto hráči na bicí sedmdesátá léta přejou. Jeho sólo alba jsou něco neskutečného. S tvorbou AM jsem se seznámil nedávno a musím konstatovat....objev desetiletí. Pár dní po tomto koncertu v Montreux, nastupuje Mahavishnu Orchestra s jejich koncertní verzí alba Apokalypse. Jistě to muselo být po hudební stránce úžasné léto 1974.

hejkal @ 22.04.2023 11:46:37
To je fakt, Mouzon je zviera. A hoci jeho sólovú tvorbu nemám ktovieako napočúvanú, je to môj bubenícky vzor. Taktiež však z technických gitaristov milujem Coryellovu hru. To je tiež génius, akých veľa nie je.