Ursiny, Dežo / Pevnina detstva (1978)

Dežov druhý album, prvý s textami básnika Ivana Štrpku
a slovenskými textami, ak nerátame miniatúru "Vtáci" s textom Dušana Mitanu.
Štrpka mal vtedy za sebou dve zbierky poézie a ako člen básnickej skupiny "Osamelí bežci", ktorí verejne neprekypovali nadšením z príchodu vojsk Varšavskej zmluvy", mal problémy publikovať. Ursiny bol na tom do určitej miery podobne, takže spolupráca pomohla obom.
Album pôsobí štýlovo a zvukovo jednoliato, okrem artrockových vplyvov tu cítiť aj vplyv fusion. Jednoznačne dominuje pulzujúca basa Antona Jara, Filipov podmanivý klavír, sláčiková skupina pod vedením Milana Tedlu a Ursinyho spev. Ten bol výborný vždy, no z pohľadu jeho albumov ako celku je tu asi najdokonalejší. Škoda, ako už uviedol aj nowhere_man, že sa Dežo nechytil gitary. Štýlovú a náladovú jednoliatosť albumu možno vnímať pozitívne aj negatívne. Osobne mám radšej viac farebnosti "Modrého vrchu", či "Zelenej", aj keď tá je štýlovo podobne jednoliata ako "Pevnina detstva". Ak Jaslovský písal o tom, že Ursinyho albumy by bolo možné zaradiť do príbuzných dvojíc, "Pevnina", podobne ako "Provisorium" ostáva bokom, nemá dvojičku.
Najvýnimočnejším ho robí už spomínaný zvuk. Dežo už na žiadnom albume neznel tak majestátne a pompézne. Tie nasledujúce majú svoje čaro niekde inde.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Pevnina detstva
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo