Ursiny, Dežo - Pevnina detstva (1978)

K Pevnine detstva som sa navrátil potom, čo som si album kúpil v dvojdiskovej kolekcii s Provisorium (vydané v roku 2012).

Vtáci prekvapujú hneď od úvodu akýmsi slovenským spevom a krátkou dohrou. Pripomína mi to milostnú predohru k následnej bezmála devätnásťminútovej Kámasútre nazvanej Ostrov. Je to taký nadžezlý výlet do trópov, letná dovolenka pre klávesy (ktoré dominujú) a sláky, či dychy, ako kedy. Asi nemusím ozrejmovať striedanie polôh (nálad), ktoré k takejto dlhometrážnej onánii patrí. Rozhodne nemožno Ursinyho obviniť zo zhonu, skladba je tradične zadumaná, text sa občas vnútorne rýmuje, čo viac si priať. Ďalší kúsok sa volá Privretými očami, pokiaľ ste si práve predstavili speed metal s injekciou adrenalínu v srdci, tak máte veľmi originálny prístup k asociačným myšlienkovým pochodom. Jasné, je to uspávanka, apatia po príjemne strávených posteľných chvíľkach. Veľmi dobrá je symfonická vsuvka, takýto art rock by sa nestratil v produkcii hoci King Crimson alebo Genesis. Nechýba aj stredová uletená pasáž, prekvapivo nejde o inštrumentálne vyznenie, ale sa tu rýchlo melie takmer spievaný text. Nové dieťa sa tvári ako džezový fracek, tento typ skladieb ma moc neberie, navyše mi prekáža slovenčina, akoby som počul Lipu. Našťastie je tu záver v podobe „crimsonovského“ temna v rámci Jedného dňa. Pri speve sa síce upokojí aj hladný biely žralok na love neoprénových tuleňov, inak je to paráda.

Náladový album, ktorý je však ďaleko kvalitnejší, než by som bol kedysi povedal. Nepočúvam ho často, ale keď sa tak stane, baví ma. Filip ovládol dianie, našťastie, hudobne je album oproti svetu posunutý tak šesť rokov dozadu, nuž je to v pohode.
reagovat

Dežov druhý album, prvý s textami básnika Ivana Štrpku
a slovenskými textami, ak nerátame miniatúru "Vtáci" s textom Dušana Mitanu.
Štrpka mal vtedy za sebou dve zbierky poézie a ako člen básnickej skupiny "Osamelí bežci", ktorí verejne neprekypovali nadšením z príchodu vojsk Varšavskej zmluvy", mal problémy publikovať. Ursiny bol na tom do určitej miery podobne, takže spolupráca pomohla obom.
Album pôsobí štýlovo a zvukovo jednoliato, okrem artrockových vplyvov tu cítiť aj vplyv fusion. Jednoznačne dominuje pulzujúca basa Antona Jara, Filipov podmanivý klavír, sláčiková skupina pod vedením Milana Tedlu a Ursinyho spev. Ten bol výborný vždy, no z pohľadu jeho albumov ako celku je tu asi najdokonalejší. Škoda, ako už uviedol aj nowhere_man, že sa Dežo nechytil gitary. Štýlovú a náladovú jednoliatosť albumu možno vnímať pozitívne aj negatívne. Osobne mám radšej viac farebnosti "Modrého vrchu", či "Zelenej", aj keď tá je štýlovo podobne jednoliata ako "Pevnina detstva". Ak Jaslovský písal o tom, že Ursinyho albumy by bolo možné zaradiť do príbuzných dvojíc, "Pevnina", podobne ako "Provisorium" ostáva bokom, nemá dvojičku.
Najvýnimočnejším ho robí už spomínaný zvuk. Dežo už na žiadnom albume neznel tak majestátne a pompézne. Tie nasledujúce majú svoje čaro niekde inde.

reagovat

Priznám sa, že po Provisoriu som už nečakal nič lepšie a ľutoval, že albumy Deža už nebudú anglické. Po vypočutí Pevniny som bol tak obarený spevom, že odvtedy som už nikdy nepodceňoval v hudbe moju rodnú reč, dovtedy som mal rád len angličtinu a češtinu. Navyše ma tento album priviedol k jazzrocku. Vynikajúce skladby, jeden z vrcholov našej hudby i Deža (ten ich mal snáď každým albumom jeden, ale vždy iný). Pevnina je srdcovka s krásnou basou Toníka Jara, len škoda, že Dežo nechytil gitaru (inak na to aké sóla na nej strúhal, hral ich veľmi málo). A tie texty... Toto už nie je hudba a text, ale UMENIE!!!
reagovat

"Pevniny detstva" - to je album které se na mojem gramci hřeje už týden.
Skvělá, až neUrsýnyovská rytmika, hudba, doplněná poetismem 30. letého muže hledajícího svět. Někdy hlasitý jazzrock, fermáta, pulp fiction, jindy Hrubín, báseň a pravda. Po skeptickém poslechu Ursínyho "halucinogenů" hodnotím jako nejlepší album!
reagovat

Dežo Ursíny je zásadní a neopakovatelná osobnost československého rocku, pokud by žil např. v Anglii, byl by velkou hudební hvězdou. Měl vyměřeno pouhých 48 let života, zemřel na rakovinu.

K tomuto albu se váže tento příběh: Album bylo hotové zhruba v roce 1975 ale mohlo vyjít až roku 1978, protože tehdejší cenzura a komunistická hloupost se rocku intenzivně bránila. Tehdejší ředitel Opusu Dr. Júrik nejprve bránil vydání alba,
když toto LP vyšlo, zamykal se v kanceláři a stále poslouchal, asi dobře věděl, proč.

Pevninu dětstva máme každý v sobě, je to pevný bod ve vesmíru, milující rodiče, kteří nám vše obětují,
čas bezstarostného štěstí pro další život rozhodují-
cí čas.

První, co Vás zaujme, jsou texty Ivana Štrpky, to je rocková poezie, na kterou z dnešních textařů nestačí téměř nikdo. Texty mají nejen hlavu ale při vícenásobném poslechu Vás zasáhnou jako maminčina ruka, která nezná poranit a přitom Vás vede.
Kapela, která Deža doprovází je parta dobrých muzikantů, kteří neruší a to dobré velmi zvýrazní.
Co dodat, velmi kvalitní album, které má dnes ještě větší cenu než mělo tehdy.
reagovat