Hillage, Steve / L (1976)

Steve Hillage hrá veľmi peknú melodickú muziku, ktorá sa síce radí k progresívnej canterburskej scéne, ale podobne ako Caravan, z nej bežným poslucháčom neopadajú všetky chlpy, ktoré im ešte nevzala prípadná leukémia. Osobne mám veľmi rád jeden rockpalastový koncert, na ktorom za bicími sedí Clive Bunker, to je slasť nielen počúvať, ale i pozerať, ako sa dá z muziky vytešovať.

Behával som v takom tom pavúkovi, v ktorom sa učí chodiť, keď mi z kotúčaku hrala skladba Hurdy gurdy man a album L. Je to asi prvá skladba, ktorú si z detstva pamätám, pretože som si ju púšťal stále dokola. Dodnes ma z nej opantáva neopísateľný pocit, keď sa ozve jej vzdušná atmosféra. Hillage je skvelý gitarista, nuž počúvať jeho košaté sóla je slasť porovnateľná s vyhlásením výherných čísel v lotérii, ktoré sa zhodujú s podacím lístkom. Čo by to bol za space rock, keby boli skladby krátke. Vesmírne zvuky vyvrhnú na svetlo sveta Hurdy gurdy glissando, psychedelici sa potešia, my ostatní sa priveľmi nevydesíme, znie mäkučká náladička, žiadne psycho pre masových vrahov. Troška toho fusion uprostred rovnako nemá ambíciu boriť brány Jericha, možno tak plážové pieskové hrady, aj to po búrke. Mix jemného narifovaného hard rocku a baladickej vzduchotechniky sa snúbi v Electrick gypsies, spev kastrátov krátko po zákroku prispieva k pokojnému počúvaniu. Hipíci sa nevedeli zbaviť závislosti na indických oparoch počas hulenia marišky, a preto iba neznalého poslucháča môže prekvapiť zariekanie Om nama Shivaya, ktoré však po chvíľke naberie zaujímavé grády. Gitara hrá výrazne a ženský spev kontruje celkom milou polohou, nuž sa mi skladba vlastne páči, hoci sa inak podobným ezoterickým príspevkom do smetného koša vyhýbam ako Kresťan jamám s levmi. A tie sóla sú božské! Najdravším kúsok na albume sa volá Lunar musick suite, má dvanásť minút a všetci artrockeri sa pri ňom budú odbavovať s kadenciou mačiek za jasnej noci. Na záver tu máme pomerne rádiovú skladbu It’s all too much, nečudo, beatlesáci budú určite okamžite doma.

Moje CD obsahuje hneď tri bonusy. Eight miles high je obľúbený cover, dá sa v ňom dlho improvizovať (čuj napr. verziu od Golden Earring alebo Lighthouse), čo Hillage patrične využije. Maui (early version of Palm trees) ponúka pomalšiu gitarovú exhibíciu, no a Shimmer sa vracia k psychedelickému nežneniu bez ostrých kontúr.

Vynikajúci gitarovo orientovaný album, ktorý nie je tuctový a zároveň je znesiteľný aj pre menej odolného poslucháča. Je to môj celoživotný spoločník a takých si treba vážiť.

» ostatní recenze alba Hillage, Steve - L
» popis a diskografie skupiny Hillage, Steve