Davis, Miles / Bitches Brew (1970)

Na Milesa si pamätám ešte z detstva, vďaka VHS s nahratým akýmsi koncertom, kde mal basáka, čo sóloval ako na gitare. Otec bol z toho unesený, ja som tomu moc nerozumel, tak som čušal. Miles Davis a Bitches brew. Nech som akokoľvek počúval a čítal ódy na tento „prapôvod“ džezrocku, do jeho tajov som sa veru zahĺbiť nevedel. Prvý raz som ho mal požičaný od bratranca niekedy v ranej puberte, ale to som nezvládol a ani nedopočúval. Podobne dopadli aj ďalšie pokusy, frivolný džez jednoducho nie je nič pre mňa. Tento rok som sa vrhol na dopĺňanie medzier vo fusion časti mojej zbierky, nuž som si povedal, že to ešte raz skúsim a album som si kúpil. Vlastne neviem, čo som od toho čakal. Ale dnes som opäť niekde inde ako pred rokmi, nuž som si to celé vypočul a povedal si, hm... A potom som v lete šiel oddychovať k svokre, tak som sa zavrel v izbe a kým sa v horúčavách všetci umárali v záhrade, púšťal som si dokola tento dvojdisk. A strašne sa mi zapáčil. Sadol mi do nálady tak veľmi, že som nadšene kyvkal hlavou, čo sa mi pri džeze stáva asi tak často, ako sa k Zemi približuje Halleyho kométa. Jasné, je to silno psychedelické a o rocku sa moc baviť nemusíme. Keď dielo počúvam v práci, tak mi ani zďaleka tak nesedí. Hold, vyžaduje si pozornosť, sústredenie a špecifickú náladu a rozpoloženie.

Nečakajte rozbor skladby po skladbe. Je to kopa improvizácií bez nejakej jednotiacej myšlienky (i keď nepochybujem, že niektorí myslitelia si tam niečo také nájdu, už ju našli v onakvejších gebudzinách). Čo kvitujem, je rytmika. Bubeníci (hoci rovno dvaja), moc nešpekulujú a keď sa dá, držia značne priamočiare rockové rytmy (čo sa deje najmä na druhom disku a teraz nehovorím o perkusiách).

Sú ľudia, ktorým k extáze stačí pozrieť si menoslov hudobníkov. Bitches brew je v tomto niečo ako svadobná torta. Čo meno, to pojem, čo hráč, to legenda. McLaughlin, Shorter, Zawinul, Corea, White, DeJohnette a čo ja viem, kto ešte. Aha, samozrejme, Davis! V tomto smere som niečo ako vytriezvenec, žiadne meno nezaručuje automaticky skvelý poslucháčsky zážitok. Ale ignorovať takto napráskanú zostavu rozhodne nemožno! A v bonusovej skladbe Feio sa ocitajú ďalší bohovia, Cobham, Moreira...

Keby som mal v lete cez víkend mimo Bratislavy po ruke internet a prístup k progboardu, tak tomu dám bez váhania päť hviezd. Ale nie vždy mi celý tento zvukový experiment sadne, nuž budem opatrnejší. Rozhodne to nie je album pre ľudí, ktorý majú radi jasnú rockovú štruktúru s niečím tak mrzkým, ako je melódia. Je to džez a je to inštrumentálne psycho. Voľte podľa svojich preferencií.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Bitches Brew
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles