Flash / In the can (1972)

Pred nedávnom som si doplnil zbierku o druhý album kapelky Flash, ktorej debut ma očaril a Banksovi musím nechať, že ponúka vľúdnejšiu hudbu, než Yes. Rok vydania je zhodný s debutom, klávesy síce neobsluhuje Kaye, ktorý sa rozhodol „jazvečiť“ s vlastnou formáciou Badger, ale inak ide akoby o druhú dosku dvojalbumu. To naznačuje aj vkusne erotický obal, rovnako ako minule. Vlastne, lepšie, vlasy padajúce na ženské prsia lákajú lepšie než kupci s dušami.

Päť skladieb ani netreba predstavovať, tona melodiky, dve tony nápadov, tri tony zmien, štyri tony tónov a päť ton tônivých nálad, čo viac si môže letisková váha priať. Spevák má prívetivý prejav, ale zároveň mierne jačí, ako sa na správneho rockera patrí. Rytmika exceluje, a to v dobách, kedy ešte Microsoft o niečom podobnom ani nesníval. Sem-tam sa ozve náznak funky rytmizovania (Monday morning eyes), pri frekvencii striedania motívov však rýchlo zapadne do bahna výpadkov pamäti, čo je fajn. Istý „yesovský“ nádych kapele uprieť nemožno, našťastie sa nepúšťa do vesmírnych samoprezentácií a vždy dbá na istú prízemnosť (ehm). V momentoch, kedy sa drsnejšie vyhrávkuje (napr. v Black and white), chrochtám blahom. Minútové bubenícke sólo Stop that banging bohato stačí. Milujem basové sóla, krátke prináša skladba There no more a je kúzelné.

CD od Esoteric má dva bonusy, nealbumový jednoduchší popevok Watch your step a Lifetime, čo je úvodná skladba albumu, skrátená, ale skvelá.

Úžasný art rock s dôrazom na rock, to je In the can. Kde sú tie časy, keď takúto hudbu tvorili prakticky decká a šlo im to od ruky?

» ostatní recenze alba Flash - In the can
» popis a diskografie skupiny Flash