Chase / Pure music (1974)

Pure music – názov veštiaci veľké veci. Alebo nie?

Čo je nového? Zmenil sa sound. Klávesové sterilno vyšľahalo okolité nástroje ako šibač na Veľkonočný pondelok. Aj preto sa skladba Weird song #1 norí do vĺn fusion, nechávajúc brassrockovú platformu napospas osudu. Problém s hráčskou podstatou spočíva v tom, že i keď muzikanti, napr. džezoví, vybočujú k populárnym trendom, napokon sa vracajú k tomu, čo je ich srdcu blízke. Aj preto ma neprekvapuje, že sa kapelník Chase napokon vracia k tomu, čo miluje. Run back to mama má nechutný funky nádych, refrén je vhodný do tančiarní. Ospalý džez „nachlemtaných“ trvaliek na pódiu zapľuvanej knajpy (alebo soundrack k nevkusnej romantickej scéne filmu z 80. rokov) nesie názov Twinkles a tomu ja veru neholdujem. Nasleduje meditatívna, ale nie ospalá skladba Bochawa. Občas sa jej darí priamočiaro rockovať, predsa len je však v popredí džezové vytrubovanie. Peckový je klávesový sólový vstup a záverečné inferno, ktoré usvedčuje Danteho z nedostatku fantázie. Love is on the way si v pokoji buduje pozíciu na nástup mohutného spevného partu, škoda, že je spev na albume dosť v úzadí. Džezíček na záver núka Close up tight. Funky priaznivci sa potešia. Nástroje doslova ronia krvavé slzy, ako sa na správne inštrumentálne besnenie patrí.

Nepochybne kvalitná inštrumentálna vložka zachádza na môj vkus až priveľmi na džezovo-funkové scestie a aj spevu mohlo byť na tomto, mierne cez polhodinku trvajúcom, albume viac. Aj preto ho vo svojich preferenciách radím do zástupov a nie na piedestál. Avšak verím, že pre fanúšikov fusion polôh môže byť tým pravým.

» ostatní recenze alba Chase - Pure music
» popis a diskografie skupiny Chase