Dunaj / Rosol (1991)

A na začiatok si dáme historické okienko …
Dunaj začínal spočiatku ako Kolektiv, ktorý v 80-tých rokoch občas fungoval aj nefungoval. Striedali sa často rôzni muzikanti, no jadro tvorili predovšetkým Bittová, Fajt, Václavek a Kolšovský. Vladimír Václavek sa neskôr spojil s gitaristom Josefom Ostřanským a Vladimírom Kokoliou vo formácii E (hovorovo povedané aj éčko). Bittová a Fajt nahrali v roku 1987 veľmi úspešný debutový album a vtedajší súdruhovia im na základe dobrej predajnosti ponúkli nahratie druhej platne. Práve tu nastal kameň úrazu, pretože nemali pripravený materiál na ďalšiu štúdiovku. Panton však mal v zálohe repertoár kapely Kolektiv a predovšetkým chceli, aby Iva Bittová bola v popredí záujmu bez ohľadu na to, kto ju bude doprevádzať. Bittová tým nebola až tak úplne nadšená, ale Fajt o tento projekt veľmi stál a tak prikývla. Václavek priviedol do štúdia Josefa Ostřanského a nastalo viacero zmien. Začali sa prepisovať texty, s ktorými vypomáhal Karel David, tak aby vyhovovali Ive Bittovej a zmeny neobišli ani samotné skladby. Autorstvo patrí predovšetkým trojici Václavek, Fajt a Kolšovský. Vklad gitaristu Josefa Ostřanského bol však natoľko silný, že bol dopísaný ako spoluautor niekoľkých skladieb. Fajtovi sa nakoniec zdalo, že tých zmien je akosi priveľa a tak navrhol zmenu aj samotného názvu kapely. Na základe dohody vzniklo teda spojenie Dunaj & Iva Bittová a album má dodnes neotrasiteľnú pozíciu. Bittová však s Dunajom už nechcela pokračovať a začala sa venovať naplno svojej sólovej kariére. V pozícii rockovej speváčky sa necítila dobre a navyše nevychádzala s Jiřím Kolšovským kvôli alkoholizmu. Kolšovský sa však napriek svojim osobným problémom stal frontmanom Dunaja a jeho škrekotavý hlas bol po celé roky symbolom tejto skupiny. Pavel Fajt ešte zotrval na bubeníckom poste a začalo sa nahrávanie druhej štúdiovej dosky, ktorá mala byť v každom smere odlišná od debutového diela z roku 1988.

S píšťalkou hlídam Rosol …
Zostavu na istý čas posilnil klávesák Zdeněk Plachý a hudba Dunaja nadobúda na albume Rosol úplne iné rozmery. Na obzore už nie sú žiadne sankcie či strach z nahrávania rockovej hudby a podľa toho sa aj pristupuje k skladaniu nového materiálu. Dunaj vychádza myšlienkovo z art-rocku, no zároveň zahŕňa do hudby aj prvky českej novej vlny z 80-tých rokov. Dalo by sa povedať, že všetky snahy o vyjadrenie novovlnových myšlienok, punkovej drzosti a art-rockovej pompéznosti skĺbili do jedného dokonalého monolitu s názvom Rosol. Pavel Fajt sa opäť zhostil bicej súpravy ako správny profesionál. Jeho široký aparát a dynamický štýl dáva hudbe epický rozlet siahajúci až do končín britského progresívneho rocku. Atmosféra nahrávky je veľmi hustá, takmer až schizofrénna. Ťažké štrukturované rytmy, chladnokrvné klávesy a neortodoxný spev Jiřího Kolšovského vám nedajú nič zadarmo. Je to ako kráčať temným lesom a všade naokolo počujete rôzne hlasy. Obraz ľudského strachu vykreslili tak dokonale, že to až mrazí. Novú vlnu počuť napr. v rôznych hlasových výstrednostiach alebo aj v krásnej groove base, ktorá má zásadný dopad na všetky skladby. Podobne by sa dalo hovoriť aj o gitare Ostřanského, ktorá nezaprie "frippovsky" ladené postupy. Najviac nápadov pochádza pravdepodobne od tria Václavek, Ostřanský a Fajt, ktorí tvoria hlavný myšlienkový prúd Dunaja na tomto albume. Textami prispeli tradične Vladimír Kokolia, Karel David, Vladimír Václavek a Pavel Fajt.

Všichni hlídají, všichni hlídají, Rosol! …
"Overtura" nám ukáže ako vyzerá dynamické spojenie minimalistického textu a minimalistického rytmu. Titulný heavy-song "Rosol" je už o čomsi inom a tu už je zrejmé, že kapela dospela do ťažko napodobiteľného a zároveň jedinečného štýlu. Drsné vokály a veľmi energická hudba neobchádza ani ďalšiu skladbu "Bobřík strachu". Takto by sme mohli pokračovať až do konca. Hľadať na tomto albume slabiny je ťažké, pretože všetko je prepojené hráčskou virtuozitou a čímsi čo sa leň ťažko identifikuje, ale každý to cíti v atmosfére a do detailu premakaných aranžmánoch. Za to najlepšie označím "Na jih", strašidelnú "Kobylky" a "Živly". Krásna je určite aj Kolšovského pieseň "Cassiniho dělení" podoprená akustickou gitarou. Rosol je veľmi rafinovaná kolekcia skladieb plná zaujímavých postupov. Pavel Fajt vytvára kopec zvláštne tlmených aj hlasných rytmov a to čo predvádza by som prirovnal k takým svetoznámym menám ako napr. Bill Bruford či Neil Peart. Jednoducho bubeník hviezdneho formátu. Václavkov rukopis je jasný a čitateľný, jeho basové figúry tvoria podstatnú a neoddeliteľnú súčasť Dunaja. Sila nápadov a hudobných tém siaha primárne do art-rocku, ale posúva samotný žáner do úplne iných dimenzií vďaka spojeniu drsných a živelných postupov. Na relatívne malej ploche dokážu vyjadriť veľa emócií. Ani posledné dve skladby "Čumilové" a "Holé hlavy" sa s ničím nemažú a celý album zanechá vo mne pocit absolútnej nasýtenosti za dobrodružnou, nekompromisnou a pritom stále vysoko umeleckou hudbou.

Rosol tu som, nenechaj ma v tom!!! …
Rosol je temný album, ale neznamená to, žeby vás k sebe nepustil. Výraz tváre chlapca, ktorý po prvýkrát počul zvuk je veľavravný a podobný pocit mám aj ja, prípadne asi aj pamätníci 90-tých rokov, ktorí s nostalgiou spomínajú na jednu z najlepších českých rockových kapiel vôbec. Dunaj nepatril medzi skupiny, ktoré by si niečo uľahčovali a aj preto sa zaradili neplánovane do nezávislej scény. Prichádzali však s prvotriednou kvalitou a dokázali svoj štýl vždy nejako rozvíjať do zaujímavých foriem. Rosol je v porovnaní s debutovým albumom s Ivou Bittovou skutočne niekde inde. Dunaj nikdy netrpel na autorskú bezradnosť o čom svedčí aj Rosol, ktorý je neprekonateľným dielom českého rocku.

» ostatní recenze alba Dunaj - Rosol
» popis a diskografie skupiny Dunaj