Slade / Slade Alive! (1972)

Kapelu Slade mám zaradenú v priečinku – super hlas, hitovková banda, od ktorej stačí výber z tvorby. Jedinú výnimku tvorí album Alive!, ktorý mal u môjho otca viac ako dobrú povesť. Ono to vôbec v 70. rokoch naživo bola paráda, aj tie najsladšie skupiny vedeli zahrať pekne od podlahy.

Tlesk, tlesk, tlesk, Hear me calling je parádna bluesová nakladačka od Ten Years After, Slade ju hrá rýchlejšie, než kážu dobré mravy, avšak kto by niečo podobné očakával na rockovom koncerte... Pád k base a bicím, aby sa mohlo hecovať publikum, je vydarený. Melodický opar v I like a shot from my gun nekompromisne potláča drsný zvuk, ktorý je hádam pritavený aj k spevovým mikrofónom. Aby sa navodil dojem baladickej atmosféry, zaradila kapela do repertoáru aj cukrovinku Darling be home soon. Živé prevedenie jej dodáva istú drevitú ostrosť, akokoľvek sa v nej nič drevorubačské nedeje. Pravda, v strede sa odohrá krátky, ale o to krvavejší gitarový texaský masaker motorovou pílou, čo natoľko vysilí všetkých prítomných, že dôjde aj na ticho pred búrkou. Záverečná spievaná pasáž pripomína skôr rev sklamaného fanatika, ktorému nevyšlo referendum posilňujúce jeho moc, než spev. O to je to intenzívnejšie a parádnejšie. Ďalšia koncertne vďačná skladba stavajúca na istom napätí vlastnom takmer monotónnym pasážam sa volá Know who you are. Ostré gitarové sólo pripomína skalpel, napriek tomu má človek pocit, že ho režú tupým pilníkom na nechty. Rokec s chemickým označením ťažkej vody, Keep on rocking, by ožiaril aj najčernejšiu tmu, Little Richard by mal radosť. Dynamický pád vhodný na interakciu s publikom kapela zvláda s rutinérskou presnosťou snajpera, zasahuje neomylne. V podstate je zrastený s Get down and get with it, tento dvojzáprah nesie všetky rysy klasickej „slajdoviny“, Holder jačí, ako stačí, hučia aj ostatní hráči, opäť je tu vsuvka pre kontakt s publikom, čo viac si priať. Na záver sa servíruje Born to be wild. Nie, táto skladba sa azda nedá pokaziť (myslím pravými hudobníkmi, počul dom akýsi DJ remix a dodnes mám z toho nočné mory, niektoré činy proti ľudskosti by mali byť trestné), napriek tomu preferujem verzie iných interpretov (Steppenwolf, Blue Oyster Cult). Nič to nemení na skutočnosti, že Slade hrá na doraz a azda aj kúsok zaň, celé to kvíli, škrípe, duní, asi ako dajaký ohurujúci parostroj z fantázie Julesa Verna.

Slade Alive! mám rád. Veľmi. Presvedčivé koncertné rockovanie bez multiefektných falšov môžem kedykoľvek a v akýchkoľvek množstvách.

» ostatní recenze alba Slade - Slade Alive!
» popis a diskografie skupiny Slade