Latte e Miele / Passio secundum Mattheum (1972)

Bývali doby, kedy mi stačilo niekde začuť, že niekto začul, že akýsi album, prípadne dajaká kapela, spadá do kolónky classical rock a okamžite som zareagoval ako Pavlovove psy. Latte e Miele ma oslovili v časoch, keď som sa začal masovejšie zaoberať talianskou progresívnou scénou. Avšak dlho-predlho som na jej albumy nemal šťastie v obchodoch, ako tuzemských, tak talianskych. Napokon ma to prestalo baviť a to tak, že (s pribúdajúcim vekom) som sa dostal do situácie, že albumy v obchode síce boli, ale už som dával prednosť vždy dačomu inému. Napokon som sa nedávno rozhodol, že skompletizujem svoju taliansku zbierku o tých pár albumov, ktoré som kedysi chcel mať a z dajakého dôvodu mi chýbali. Našťastie sa všetky až na jeden dali minimálne objednať, takže som šťastný ako blcha. Album Passio Secundum Mattheum patrí k tým vyvoleným.

Celé dielo je rozsekané na množstvo kratších častí, spolu tvoria akýsi koncept. Vo všeobecnosti sa vyžíva v zborovej atmosfére, celá muzika akoby sprevádzala nejaký chrámový muzikál, poprípade rôzne scény historického filmu, v ktorom tí spravodliví mužíci v sutanách páčia z diablom posadnutých strigôňov a najmä bosoriek nevyhnutné priznanie. Často má človek pocit, že sa ocitol kdesi uprostred hôľ a lenivo vylihuje, kým sa ovečky napasú. Ešte aj dunčo si len tak podriemkava v tráve. Namiesto spevu sa často zjavuje pokojné recitovanie, k nálade diela sa hodí. Dokonca dôjde aj na krátku psycho-džez-hlukovú pasáž (Giuda). Osobne preferujem momentky, kde sa kapela snaží hrať naplno, či už je to „emersonovsky“ zaonačená Ultima cena, alebo hoci spolovice rozbúrená Getzemani. Zaujímavá je aj úvodnou akustickou gitarou podfarbená dvojdielna „džezovka“ I testimoni, klavírne i gitarové improvizované sóla výnimočne trvajú niekoľko minút. Tento album je však jeden z mála, kde naozaj platí, že sa vníma ako celok, a to až do mrazivého „bachoidného“ finále Il calvario –Il dono della vita.

Bonusový singel Mese di maggio/Tanto amore neprináša nič navyše, dve relatívne pokojné skladby by som v pohode oželel.

Passio Secundum Mattheum je prekvapivo príjemné dielko. Ak máte radi miernejšie zákutia vážnej hudby a zároveň vás baví nasadiť ofrakovaným interpretom rockové spodky, určite si tento album nenechajte ujsť.

» ostatní recenze alba Latte e Miele - Passio secundum Mattheum
» popis a diskografie skupiny Latte e Miele