J.E.T. / Fede speranza carità (1972)

J.E.T. je ďalšou z ohromného zástupu talianskych skupín, ktoré v 70. rokoch tvorili „svet vo svete“ zvaný taliansky progresívny rock. Jediný album Fede, speranza, caritá z roku 1972 navyše dokazuje aj to, že navzdory veľkej dávke melodiky a „artového“ expresionizmu to Talianom šlo aj v po stránke hardrockovej.

Organ si pre seba vyhradil úvodné navodenie chrámovej atmosféry, ktorú mu s chuťou sprzní špinavá gitara. Vo výsledku dostávame v úvodnej skladbe Fede, speranza, carita obludnú dávku dobového hard rocku s niekoľkými inštrumentálne frivolnými pasážami, kadejaké stopky sa striedajú s porušovaním dávania prednosti v jazde, tu i tam má klavírna predvádzačka dočinenia s džezom či závanom klasiky. Nechýbajú psychedelické výkriky, skrátka, je to dobová momentka pripomínajúca prvé albumy Uriah Heep alebo Bodkin. Aby som nezabudol, spev je z kategórie jačákov, nuž je vám asi jasné, koľká bije. Nad rozbúrenou rytmikou (najmä bubeník sa počuteľne odviazal, po nahrávaní najskôr stiekol spoza súpravy) si klávesy vyhrávajú srdca bôľne motívy aj v druhej, jedenásťminútovej, kompozícii Il prete e il pescatore. Spev sa spočiatku nechá sprevádzať iba klávesmi, aby to znelo patrične náladovo, celkovo je to typická preemotivovaná talianska rocková balada, ktorá nemá k rachotu ďaleko. Sólové pasáže sú samozrejme plné nadžezlého ubiehania z vytýčenej trasy, symfonických ladných medzihier a všetkého, čo má tento typ muziky v génoch. Ce’ chi non ha začína ticho i zlovestne, kapela sa evidentne vyžívala v pomalých nástupoch, aby mala priestor gradovať „do aleluja“. Vo svojej podstate je to napokon najpozitívnejšia balada na albume, refrén je priam zaliečavý. Že bude Sinfonia per un re najambicióznejšou skladbou kapely azda dôjde aj tým, čo z taliančiny nerozumejú ani ň. Progresívny hardrock v symfonickom artrocku určite dostane do varu nejedného škatuľkára, tak prečo to nenapísať... Na záver je tu vlasrtne jediná krátka skladba, Sfogo sa mierne vymyká doterajšiemu dianiu, bezslovný spev vo veselej klavírnej skladbe, to tu ešte nebolo!

Bonusové skladby sú na mojom CD hneď dve. Gloria, Gloria je skôr rádiová záležitosť, popové vokálne zbory, troška disko, za hrsť slákovej polevy, podobný pokrm mi nechýba. Guarda col tuoi occhi je na tom lepšie, ide o preexponovaný slaďák so zaujímavými staccatovými dôrazmi.

Klávesový melodický hardrock, ktorý sa nebojí opustiť priamočiare vody a hrať, čo sa mu zachce, môžem vždy. Obzvlášť, keď je tak skvelý ako v podaní kapely J.E.T., nuž ak ste podobne naladení, skúste. Ľutovať pravdepodobne nebudete.

» ostatní recenze alba J.E.T. - Fede speranza carità
» popis a diskografie skupiny J.E.T.