Barclay James Harvest / Everyone Is Everybody Else (1974)

Na poli neuponáhľaného jemného rocku sa urodilo viacero zapamätateľných kapiel, medzi ktorými sa Barclay James Harvest vyníma ako slnečnica popri kukurici. Neveríte?

Hneď prvá skladba z albumu Everyone is everybody else, clivá a miestami nesmierne citlivá Child of the Universe je tak prirodzene chytľavá, že si človek ani neuvedomí, ako smutná vlastne je. Kombinácia klávesových a gitarových plôch urobí aj z jedinca s profilom vodcu tretej ríše maslo. Kto by si niekedy pomyslel, že Barclay James Harvest splodí skladbu v tempe predznamenajúcom speed metal, toho asi takmer popová uspávanka Negative earth vyvedie z omylu. Kdesi na nete sa možno dočítať o podobnosti s Crosby, Stills & Nash, veru by som neprotestoval. Slimačie meditácie sú náplňou skladby Paper wings. Vo všeobecnosti sa mi páči, že kapela sa vzdala orchestru, ktorý na minulých albumoch predsa len jej muziku posúval niekam poza bučky „riadnej“ rockovej muziky. Nie, že by sa automaticky jednalo o dajaký huriavk. Gitarista rád ťahá tóny, nikam sa neponáhľa, skrátka, v klube ležérnych lenivcov by pokojne mohol byť predsedom. Inak, spomínaná skladba končí vcelku rýchlym predelom, v ktorom sa gitara odváži doplniť naturálnu melodiku niekoľkými neposednými vyhrávkami, čo je fajn. Ono, to vznešené zasnenie kapela servíruje ako na bežiacom páse, aj vo fabrike na automobily by s rukou vo vrecku prekračovala všetky výkonnostné normy, veď posúďte sami, čujte The great 1974 mining disaster. Ako si muzikanti predstavovali tvrdú hudbu, naznačuje drsnejší úvod skladby Crazy city. V spievaných pasážach síce znie niečo, čo má narkotický účinok zhodný s programom zameraným na dvadsaťštyri hodinový prenos rastu stromov, ale inak sa kapela tvári priam agresívne. V rámci možností, pravda. See me see you je už zasa „klasika“. Vybočiť z poznaných chodníčkov, to sa k chlapíkom od Barclay James Harvest nehodí. A zostupná tendencia (nemyslím kvalitatívne) na energetickej stupnici pokračuje. Akustický kúsok Poor boy blues nerozčerí ani len kaluž, nieto jazernú hladinu. A to napriek tomu, že časom nahodí relatívne rezké tempo. To Mill boys je podstatne dravšia záležitosť. Tiež síce dominuje akustická gitara, ale tento „folk“ je natoľko pestrý, že ma baví. A je tu zlatý klinec programu! Emóciami pretekajúca kompozícia For no one ma miestami až mrazí. Tak sa robí rocková pompéznosť!

Nedá sa povedať, že by Everyone is everybody else nebol pekný album, kto má rád melodiku podporovanú ďalšou dávkou melodiky a potrpí si na viacvrstvový „soft“ toaletný papier, tomu určite spríjemní vykonávanie životne nevyhnutných potrieb. S troškou váhania dávam prísnejšie hodnotenie na tunajšej žltačkovej stupnici, predsa len mám radšej tuhšiu stravu.

P.S. Moje CD ponúka aj päticu bonusov, jediný nealbumový kúsok je Maestoso (a hymn in the roof of the world), ktorý má prekvapivo hutný nástup, inak však plynie, akoby boli Vianoce a všetci už zadriemali. Na albume by sa nestratil!

» ostatní recenze alba Barclay James Harvest - Everyone Is Everybody Else
» popis a diskografie skupiny Barclay James Harvest