Änglagård / Hybris (1992)

Hybris bol pre mňa vždy najvyššou métou progresívneho rocku.Ako keď horolezec zdolá Mount Everest a v tom momente si uvedomí,že vyššie sa už ísť jednoducho nedá.

Hybris tvoria štyri dlhé skladby.Tiché melancholické pasáže sa umne striedajú s hlasitými,ten kontrast je doslova dychberúci,jemná melodická linka ľúbeznej flauty zrazu prerastie v nespútané progrockové orgie burácajúcich hammondov,kvíliacich gitár a úderne energických bicích.Nežné klavírne intro razom pretne chrámový organ až z toho striasa a reže do živého ako ostrá žiletka.Rytmy a protirytmy, zdanlivý crimsonovský chaos ,pod povrchom ktorého sa skrýva precízny poriadok a usporiadanosť.Takmer všadeprítomný mellotron cielene podfarbuje temnú atmosféru a človeku ide od vzrušenia priam vyskočiť srdce z hrude.Občasné spievané pasáže v tajomnej švédštine a severské etnické melodické prvky len znásobujú mystický charakter tohto diela.

Ďaľšie slová sú zbytočné.Tam,kde božská nadpozemská múza splynie s krehkými smrteľníkmi vznikne HUDBA,ktorá nás odpútava od každodenných starostí, tlmí naše temné pudy a prebúdza v nás poznanie,že nie sme konzumné chamtivé zvieratá,ale ľudia!Hlboko sa klaniam!

» ostatní recenze alba Änglagård - Hybris
» popis a diskografie skupiny Änglagård