Dream Theater / Falling into Infinity (1997)

Ked tento album vysiel bol som velmi prekvapeny.V prvom rade ma prekvapil obal a hlavne zmena loga.Musim povedat ze sa mi to velmi pacilo bol to krok dopredu a ten obal nema chybu.Na tomto albume ma tak trochu ma sklamal zvuk,hlavne zvuk bicich bol dost nevyrazny.Po hudobnej stranke sa album dost odlisoval od ostatnych.Su tam vyborne skladby,najde sa tam aj trochu hitovejsia You not Me,absolutna pecka Peruvian Skies,krasna balada Hollow Years,pre kapelu dost typicka Burning My Soul,trochu najazzla ale vyborna Lines In The Stand s prekrasnym solom Johna Petrucciho,kde sa blisol aj Derek Sherinian.Dalsie dve balady(Take Away My Pain,Anna Lee)sa mi zdaju dost zbitocne aj ked su dobre ale uz ich tam je vela a zacinaju unavovat,taktiez ako nie prilis najlepsia Just Let Me Breathe.A zaverecna vyborna Trial Of Tears v ktorej dobre zapracoval jodn Myung, ktora je taktiez nasiajnuta jazzom je ako ceresna na torte.Niektory fanusikovia tento album nemaju radi ale ja si myslim ze je to velmi kvalitny album ktory mam velmi rad.

» ostatní recenze alba Dream Theater - Falling into Infinity
» popis a diskografie skupiny Dream Theater