Aerosmith / Get Your Wings (1974)

Mám rád kapely, ktoré síce dosiahli celosvetovú slávu v 80. a 90. rokoch, ale ktoré vyšli z tôní 70. rockových rokov. Aerosmith je jednou z týchto vďačných formácií, nu6 mi dovoľte priblížiť vám album Get Your Wings (1974).

Kto by nepoznal Aerosmith. Cca v polovici 90. rokoch som si nemohol nevšimnúť všetky tie Crazy a Cryin’ balady, či dokonca hip-hop duet Walk This Way. Nijako zvlášť ma to nebralo, ale moji rovesníci to videli inak. Pamätám si nejaké koncertné video z MTV, čo sme pozerali z véháesiek v obývačke v čase, keď sme s Tiborom zakladali našu prvú kapelu Earpick. Potom prišiel album Nine Lives, ktorý som si nahral a... nikdy som doň neprenikol. Zato som čoraz intenzívnejšie študoval pramene k rockovej muzike zo 70. rokov a naďabil som na informáciu, že Tyler bol pôvodne bubeník. To ma zaujalo. V rámci budovania zbierky som náhodným výberom vybral z ponuky debutový album (lebo debuty mám rád) a Toys In The Attic. S nimi som si vystačil až do doby, kedy sa na Progboarde objavil nadšený fanúšik (aj) ich muziky Apache. Doplnil som preto poličku s albumami Rocks a Night In The Ruts (lebo Reefer Headed Woman). A mal som aj možnosť napočúvať box set Pandora’s Box. Napriek uvedenému akvizičnému postupu nemôžem o sebe povedať, že by som bol voľajaký zanietený fanúšik kapely. Muzika je to príjemná, priamočiaro hardrocková, ale v podstate mi z nej nikdy nevyrašilo nič extra, z čoho by som padol na zadok. Najviac mi sedí Toys In The Attic. Tento stav som si užíval nejakú tú dekádu až do roka 2021, kedy som si povedal, že skúsim doplniť aj zvyšné albumy zo 70. rokov, nech to mám komplet. Kým ku Draw The Line som sa zatiaľ nedostal, Get Your Wings vyšiel čerstvo v „lacnom“ japonskom vydaní. Nuž, neváhal som.

Dielo vyšlo 15. marca 1974, pričom skladby vznikali už lete 1973, v decembri 1973 a v januári 1974 boli nahraté pod taktovkou nového producenta Jacka Douglasa, ktorého kapele odporučil Bob Ezrin. Ten mal pôvodne album produkovať, ale z praktických dôvodov (tak som sa dočítal) prenechal toto miesto Douglesovi, ktorý s kapelou zostal natrvalo. Ezrin sa v štúdiu zjavil len párkrát a jeho rola spočívala v tom, že navrhol a dotiahol niekoľko hosťujúcich hráčov, aby zhutnil sound. To zahrnovalo oboch gitaristov od Alice Coopera (na albume nepriznaných), ktorého produkoval, ďalej bratov Brekerovcov, fenomenálnych a slávnych jazzových dychárov, no a pár ďalších hráčov. V americkom rebríčku bol album sedemdesiaty štvrtý, ale v priebehu času sa predával tak dobre, že dosiahol na trojnásobnú platinu. Ale ako sa mi páči?

Normálne. Presne ako debut a vlastne aj nasledujúce albumy. Od prvých tónov Same Old Song And Dance a po poslednú notu z Pandora’s Box je to ľahká jazda, nič neprečnieva, všetko sedí ako sedacie ústrojenstvo v pomôcke pre batoľatá. Tylerov hlas príjemne škrípe, miestami ho ani nepoznať. Bubeník sa prakticky nikdy neodviaže, basák mu zdatne sekunduje, a tak najväčšiu pozornosť pútajú gitary. Majú jasnú bluesovú stopu, napokon, o slide nie je v skladbách núdza. Na Aerosmith je fajn, že až na drogovú medzihru na prelome 70. a 80. rokov hrajú v tejto zostave prakticky stále. Priznávam, jeden z dôvodov, prečo som sa napokon rozhodol, že aj tento album chcem, je cover od Tiny Bradshowa – Train Kept A Rollin’, neskutočná vec, ktorá sa nedá pokaziť. Napokon, Yardbirds je toho dôkazom. Aerosmith z toho najprv spravili úsečný hardrockový variant, aby v polke skladbe zazneli nasamplované ovácie publika (prevzaté z albumu The Concert For Banghladesh, a teda projektu beatla Harrisona, na ktorom Douglas participoval) a skladba sa dostane do svojej rýchlej a vernej podoby. Výborné!

Verdikt je jasný, dobrý album, vďačná gitarová muzika pre široké vrstvy rockerov. U mňa za tri a pol, a teda za tri hviezdy. Takúto muziku si vždy rád vypočujem, je to oddychovka.

» ostatní recenze alba Aerosmith - Get Your Wings
» popis a diskografie skupiny Aerosmith