Colosseum / Daughter of Time (1970)

Tretí štúdiový album britskej jazzrockovej veličiny Colosseum vyšiel v lete 1970 pod názvom Daughter Of Time a zaradil sa k zásadným albumom, ktoré definovali rockovú hudbu v 70. rokoch.

Už úvodná skladba Three Score And Ten Amen ukáže, že kapela si na poste za mikrofónom polepšila. Chris Farlowe je môj obľúbený spevák. Má hlasisko, rozsah, správne manieristický prejav, z ktorého by naši hlasoví pedagógovia, ktorých úlohou je okresať talent a osobnosť do uniformnej masy slovenskej popmusic, dostali záchvat a spamätávali by sa niekoľko týždňov. Inými slovami, je to unikát. Veľakrát som sa na internete dočítal čosi o tom, že tento album je štýlovo iný, že to už nie je ono.

Nesúhlasím. Pre mňa je to rovnaká úžasná rocková muzika ako na predchádzajúcich dvoch albumoch. Jasné, pokojnejšia skladba Time Lament sa od jazzu prikláňa aj ku klasickej hudbe, ale progresivita bola vždy jednou z rozpoznateľných znakov kapely, napokon, štýlotvorne definovali jazz rock prelomu 60. a 70. rokov. Ponosy na „slabú“ skladbu Take Me Back My Doomsday ma tiež nechávajú chladným, je to moja obľúbená tvrdá skladba, i keď ju spieva Clempson. Titulná melodramatická veličina The Daughter Of Time ma opantáva od prvej chvíle, keď som ju počul z nejakej výberovky. Nie je vrcholom albumu iba preto, lebo po nej prichádza Jack Bruce a jeho cover Theme For An Imaginary Western. Od prvého slova, ktoré Farlowe hromovo prednesie, ma mrazí. Toto je najlepšia verzia tejto bomby z kategórie nukleárnych.

Inštrumentálka Bring Out Your Dead sa vydáva do progresívnych vôd rocku a pláva lepšie ako Moravcová v olympijskej forme. Drsná posadená jazz-bluesová záležitosť Downhill And Shadows ma rovnako vedie priamou cestou do Nirvány. Nuž, opakujem, nesúhlasím s tým, že by táto muzika bola slabšia ako napríklad Valentyne Suite.

S čím naopak súhlasím, je podiv nad skladbou The Time Machine, čo je vlastne bubenícke sólo z koncertného záznamu. Hiseman bol (je) síce jedným z najlepších bubeníkov všetkých čias a tu ukazuje, že vie kopať do dvoch kopákov, ale povedzme si pravdu. Má na konte ďaleko lepšie bubenícke sóla a na koncertných nahrávkach nepôsobia vytrhnuté z kontextu, ako je tomu tu.

Napriek tomu je The Daughter Of Time môj obľúbený album plný pestrej a pritom suverénnej muziky. Nemám inú možnosť, ako udeliť absolutórium.

» ostatní recenze alba Colosseum - Daughter of Time
» popis a diskografie skupiny Colosseum