Weed / Weed...! (1971)

Keď v roku 2005 vyšiel prvý z úžasných samplerov Krautrock – Music For Your Brain, objavil som na ňom (okrem iných perál) aj dve skladby skupiny Weed – Sweet Morning Light a Lonely Ship. Klávesový hard rock mám vpísaný v DNA, nuž som začal pátrať po albume Weed...! z roka 1971. Našťastie ho v roku 2008 vydala na CD firma SPV, nuž som si ho čo najskôr kúpil a začala sa moja púť s jednou z tých podivnejších kapiel.

Ťažko povedať, či šlo o kapelu v pravom slova zmysle. Skôr šlo o štúdiový projekt. Napokon, zostavu tvorili hráči zo skupiny Virus a nepriznaný člen za klávesovými nástrojmi – Ken Hensley! Odskočil si medzi dvomi albumami Uriah Heep z prozaického dôvodu. Bol švorc. Ako sa sám vyjadril, tento album ako aj Orgasm od Head Machine mu mali pomôcť ku peniazom. Niekto potreboval pesničky, on chechtáky. Nuž, profesionál. Každopádne si na albume aj zaspieval a hral na gitaru. Len kvôli zmluvným podmienkam nemohol byť uvedený na obale.

Šesť skladieb je správne hardrockovo špinavých. Dobová charakteristika, že ide o mix Guru Guru a Status Quo je podľa mňa značne mimo, ale to je detail. Sweet Morning Light je jednou z najlepších „uriaheepovských“ peciek. Posadená, ťaživá, hutná. Počul som ju ako prvú a okamžite som vedel, že toto je láska na celý život. Predstava, že by som nemal mať v zbierke celý album, mi v tom momente vysublimovala z mozgu a už sa späť nikdy nevrátila. Krásna krehká balada Lonely Ship ma tiež opantala a ja sa na ňu vždy teším. Zato trojminútová tichá pasáž pred skladbou My Dream sa mi zdá zbytočná. Kdesi na hranici počuteľnosti šumia klávesy, jasné, že kontrast pri nástupe hlavného riffu je pôsobivý. Prichádza však trocha neskoro. Našťastie, je to ďalšia nepoznaná melodická pecka á la Uriah Heep. Hensley z tohto diela prýšti ako ruble do vreciek slovenských politikov, je skrátka všade a utajiť sa ani nesnaží. Boogie Slowin’ Down by som konečne prirovnal ku Status Quo. Gitary sú v popredí, klávesy absentujú. Je to taká oddychovka pred heepovskou baladickou rockovkou Before I Die (tie vrstvené vokály!) a najmä drsnou hardrockovou inštrumentálnou smršťou Weed. Tá mi evokuje až Black Sabbath krížený s Led Zeppelin. Takto sa to robí!

Beriem, že sa nejedná o výnimočné dielo svetového rocku (a má príšerný obal), je to však vynikajúci hardrockový album a ja ho milujem. A vy?

» ostatní recenze alba Weed - Weed...!
» popis a diskografie skupiny Weed