Collegium Musicum / Konvergencie & LP Collegium Musicum (Supraphon 1970), SP Hommage a J.S.Bach * Ulica plná plášťov do dažďa (1992)

Collegium Musicum a jeho prvé nahrávky

V 90. rokoch minulého storočia začali konečne vychádzať aj cédečka našich vzácnych rockových klenotov, pravda, často nie v klenotniciach, skôr šupácky zabalené v mastnom novinovom papieri pod rukou z Miletičky. Ale aspoň boli. Jedným z takýchto kúskov bol zvláštny dvojdiskový výber Collegium Musicum – Konvergencie.

Pred rokmi som sa zaprisahal, že nebudem písať o našej muzike. Nie, že by sa mi nechcelo, ale pokiaľ si myslíte, že diskusie pod Matovičovými statusmi sú divoké a hnusné, tak ste nevideli reakcie fanúšikov a pamätníkov československej hudobnej scény, keď im niekto náhodou napíše aj iný ako zbožšťujúci príspevok k ich srdcovej muzike. Nakoľko mám rád rockovú hudbu, naša proveniencia je na svetové klenoty nesmierne skúpa (vývoj za Železnou oponou tomu pomohol, ale aj tak si myslím, že nie sme rockovým národom, jedno, aké politické zriadenie nám vládne). Často sa naši interpreti snažili niečo vydať aj za cenu nesmiernych obetí a cenzúrnych zásahov, a preto napríklad Mišík alebo Prokop nahrávali v 80. rokoch diela na nerozoznanie od rádiových hrôz. Ale vysloviť sa to nesmie. Rezignoval som, nemám chuť vysvetľovať dookola, že môj pohľad na muziku nie je univerzálna pravda, ale čisto osobný pocit a vzťah k rockovej hudbe a kompromisy ako poslucháč nerobím, pokiaľ vyslovene nechcem.

Osobné invektívy ma nemôžu uraziť, na to je internet natoľko odľudštené médium, že citovo sa viazať na to, čo sa v ňom deje, nehodlám. Zábavnejšie sú útoky na vek – nezažil si, nemôžeš posúdiť – hudú borci, ktorí následne „s prehľadom“ posudzujú klasiku spred niekoľkých storočí. Ako, neberiem im to, nech sa každý vyjadruje, ako to cíti. Nemienim moju snahu o vysvetlenie môjho postoja zmeniť na očierňovanie iných hudobných priaznivcov. Len chcem, aby čitateľ týchto riadkov porozumel, prečo sa mi nechce rozpútavať vášne na nete tým, že vnímam našu hudbu inak ako mnohí iní.

Našťastie, existuje výnimka, pri ktorej polemiky prakticky nehrozia. Collegium Musicum, Varga, Frešo a Hájek. Kapelu som prvýkrát počul z dvojdiskovej kompilácie Konvergencie & LP Collegium Musicum (Supraphone 1970), SP Hommage a J.S.Bach * Ulica plná plášťov do dažďa, ktorú som si niekedy v polovici 90. rokov od niekoho požičal. Keďže som vtedy prepadol muzike Emerson, Lake & Palmer, bol som priam nadšený, že sme u nás mali kapelu, ktorá sa vyrovnala svetovej classicalrockovej produkcii. Kompilát prvého SP, debutového albumu a dvojalbumu Konvergencie som si nahral na kazetu a počúval vo walkmane, čo to dalo. Keď Pod Michalskou Bránou otvorili hudobný obchod Bonton, kúpil som si toto pomerne nedôstojné vydanie z roka 1992 (ale to sa z kusého informačného aparátu na obale alebo v booklete nedozviete). Zhodou okolností vtedy Collegium Musicum realizovalo reunion, záznam z koncertu som videl v televízii, jedenkrát som mal šťastie a videl ho aj naživo.

Samotné 2CD obsahuje, ako som už spomínal, prvé SP (1970), debut Collegium Musicum z roka 1970 a Konvergencie (1971). Pravda, zvláštne zoradené. Prvá skladba z SP otvára prvý disk, potom nasleduje debut a jedna skladba z Konvergencií. Druhý disk dokončí Konvergencie a nasleduje druhá skladba z SP. Z pohľadu muziku hltajúceho pubertiaka však šlo o absolútnu dávku extázy. Ja si dnes ani neviem predstaviť, že by som si to pustil osve, skrátka je to dva a polhodinová jazda od Hommage á J. S. Bach po Ulicu plnú plášťov do dažďa. Nič lepšie skupina nikdy nevydala. A zaujímavé je aj to, že v nej debutoval mladý gitarista František Griglák, ktorý mal zaplniť medzeru v oblasti svetového fusion so svojou skupinou Fermáta. Skrátka, baví ma muzika, teší ma, že výnimoční muzikanti dostáli nárokom kladeným na superskupiny.

Svetových formácií sme v Československej socialistickej republike mali minimum, ale Collegium Musicum k nim patrilo a ja som priam patrioticky hrdý, že tomu tak je. Muzika skompilovaná na tomto vydaní je úžasná, spôsob vydávania našich perál zlým, nevhodným alebo nedôstojným spôsobom korunuje vzťah nášho národa ku svojej kultúre. Kto by sa čudoval, že v Pláne obnovy sme hádam jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa na ňu zvysoka vykašľala?

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Konvergencie & LP Collegium Musicum (Supraphon 1970), SP Hommage a J.S.Bach * Ulica plná plášťov do dažďa
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum