ZZ Top / La Futura (2012)

Posledný štúdiový album americkej celoplanetárnej kapely ZZ Top v originálnej zostave sa volá La Futura a platí, že sa s nami skupina rozlúčila s plnou parádou.

Nie som práve ortodoxný fanúšik Gibbonsa a jeho dvoch kumpánov, keby som mal zostavovať rebríček obľúbených skupín, ZZ Top by sa nedostali ani do prvej stovky. Ale musím uznať, že prvé štyri albumy sú skvelé bluesrockové počiny. Iste, povedomie o skupine skresľuje úspech ich hrôzostrašného spojenia novej vlny a boogie v 80. rokoch a následné zvukové mrzačenie albumov v ďalších dekádach. Viem, že im to asi môže byť jedno, zarobili a užili si slávu, o akej sa nám ani nesníva. Napriek tomu je škoda, že po albume Fandango! je ich muzika skôr utrpením ako slasťou.

Avšak! V roku 2012 sa kapela vrátila k svojim koreňom a pridala zvuk, ktorý som si zamiloval. Opäť je divne špinavý, akoby sa z reproduktorov sypal piesok, štrk, rozlievala texaská pustina. Priam cítim každý pichliač sukulentov a kaktusov živoriacich na vyprahnutej a rozžeravenej pláni. Ani najslávnejší zvukoví experimentátori nedokázali pretaviť takéto pocity do svojej hudby. ZZ Top sú v tomto neuznaní géniovia.

Desať skladieb pre basu, bicie, gitaru a spev doslova odsýpa. Ešte aj spev je špinavý ako obitý cadillac po niekoľkodňovej jazde šírou nehostinnou krajinou. Gibbons je jedným za najlepších bluesových gitaristov, má prejav a „fíling“, aký by mu mohli závidieť aj černošské legendy z prvej polovice 20. storočia. A na tomto albume to patrične dáva najavo.

Od prvých tónov singlovky I Gotsta Get Paid som doma, toto je americká hrubozrnná muzika vychádzajúca z bluesových koreňov a kalená hardrockovým kováčom. Klasické boogie, ktorým bradáči ohúrili v prvej polovici 70. rokov, je späť a to je dobre! Kúsky ako Chartreuse alebo Consumption sú výživné. Rovnako posadené južanské hard-boogie kúsky typu I Don’t Wanna Lose, Lose, You mi pripomínajú to najlepšie z repertoáru kapely. Nie je ľahké zložiť melodickú odrhovačku, ktorá by neotravovala, vo Flyin’ High a Big Shiny Nine máme priam etalóny tohto typu milej pesničky. A južanská balada It's Too Easy Mañana je jednoducho bomba!

Ono, vybrnkávané balady kapela hrala rada, aj Over You jej rozhodne robí česť. Keby som mal vybrať singel z albumu ja, zvolil by som odľahčenú bluesovku Heartache In Blue s harmonikou v popredí. Viem, že v našich končinách by ju rádiá nehrali, mal som teraz viacero služobných ciest a v aute som musel počúvať rádio, to je iná tortúra! Vôbec sa nečudujem, že u nás väčšinový hudobný vkus neprekračuje dno... Najlepšia skladba na albume je tá posledná. Have A Little Mercy má taký ten hravý šmrnc, ktorý kapele kedysi išiel a nemá konkurenciu. Keď si uvedomím, že je to vlastne posledná skladba od kapely ako takej (hoci možno ešte nejaký album v inej zostave vyjde), musím sňať pomyslený stetson a pustiť si celý album ešte raz!

Priznávam, La Futura sa v posledných rokoch stala mojim najpočúvanejším albumom od skupiny. Je to vynikajúca muzika!

» ostatní recenze alba ZZ Top - La Futura
» popis a diskografie skupiny ZZ Top