ZZ Top - La Futura (2012)

26.10.2024 hejkal | #

Posledný štúdiový album americkej celoplanetárnej kapely ZZ Top v originálnej zostave sa volá La Futura a platí, že sa s nami skupina rozlúčila s plnou parádou.

Nie som práve ortodoxný fanúšik Gibbonsa a jeho dvoch kumpánov, keby som mal zostavovať rebríček obľúbených skupín, ZZ Top by sa nedostali ani do prvej stovky. Ale musím uznať, že prvé štyri albumy sú skvelé bluesrockové počiny. Iste, povedomie o skupine skresľuje úspech ich hrôzostrašného spojenia novej vlny a boogie v 80. rokoch a následné zvukové mrzačenie albumov v ďalších dekádach. Viem, že im to asi môže byť jedno, zarobili a užili si slávu, o akej sa nám ani nesníva. Napriek tomu je škoda, že po albume Fandango! je ich muzika skôr utrpením ako slasťou.

Avšak! V roku 2012 sa kapela vrátila k svojim koreňom a pridala zvuk, ktorý som si zamiloval. Opäť je divne špinavý, akoby sa z reproduktorov sypal piesok, štrk, rozlievala texaská pustina. Priam cítim každý pichliač sukulentov a kaktusov živoriacich na vyprahnutej a rozžeravenej pláni. Ani najslávnejší zvukoví experimentátori nedokázali pretaviť takéto pocity do svojej hudby. ZZ Top sú v tomto neuznaní géniovia.

Desať skladieb pre basu, bicie, gitaru a spev doslova odsýpa. Ešte aj spev je špinavý ako obitý cadillac po niekoľkodňovej jazde šírou nehostinnou krajinou. Gibbons je jedným za najlepších bluesových gitaristov, má prejav a „fíling“, aký by mu mohli závidieť aj černošské legendy z prvej polovice 20. storočia. A na tomto albume to patrične dáva najavo.

Od prvých tónov singlovky I Gotsta Get Paid som doma, toto je americká hrubozrnná muzika vychádzajúca z bluesových koreňov a kalená hardrockovým kováčom. Klasické boogie, ktorým bradáči ohúrili v prvej polovici 70. rokov, je späť a to je dobre! Kúsky ako Chartreuse alebo Consumption sú výživné. Rovnako posadené južanské hard-boogie kúsky typu I Don’t Wanna Lose, Lose, You mi pripomínajú to najlepšie z repertoáru kapely. Nie je ľahké zložiť melodickú odrhovačku, ktorá by neotravovala, vo Flyin’ High a Big Shiny Nine máme priam etalóny tohto typu milej pesničky. A južanská balada It's Too Easy Mañana je jednoducho bomba!

Ono, vybrnkávané balady kapela hrala rada, aj Over You jej rozhodne robí česť. Keby som mal vybrať singel z albumu ja, zvolil by som odľahčenú bluesovku Heartache In Blue s harmonikou v popredí. Viem, že v našich končinách by ju rádiá nehrali, mal som teraz viacero služobných ciest a v aute som musel počúvať rádio, to je iná tortúra! Vôbec sa nečudujem, že u nás väčšinový hudobný vkus neprekračuje dno... Najlepšia skladba na albume je tá posledná. Have A Little Mercy má taký ten hravý šmrnc, ktorý kapele kedysi išiel a nemá konkurenciu. Keď si uvedomím, že je to vlastne posledná skladba od kapely ako takej (hoci možno ešte nejaký album v inej zostave vyjde), musím sňať pomyslený stetson a pustiť si celý album ešte raz!

Priznávam, La Futura sa v posledných rokoch stala mojim najpočúvanejším albumom od skupiny. Je to vynikajúca muzika!

reagovat

stargazer @ 26.10.2024 14:38:49
Nejsem znalec ZZ Top, ale myslím si, že kapela vydělala v pravou chvíli balík peněz /mám na mysli osmdesátá léta/, na to aby se zaopatřili a aby si mohli třeba dovolit nahrát ve finále to, co oni sami chtějí a nikdo jim do toho nekladl nijaké podmínky a překážky. Myslím si, že tady znějí ZZ Top tak, jak by to oni sami chtěli. Ale to je můj subjektivní dojem. Díky za recku. 

hejkal @ 26.10.2024 17:34:10
Z toho, čo som čítal, vždy robili, čo chceli. Aj tie mixy klávesov a bicích v 80. rokoch chceli skúsiť, neboli do toho tlačení producentmi alebo vydavateľom. Ale rozumiem tvojmu myšlienkovému sledu. Každopádne, keby nezomrel Hill, pochybujem, že toto by bol ich posledný album. Napokon, aj teraz čosi chystajú.

Apache @ 26.10.2024 21:04:41
"...po albume Fandango! je ich muzika skôr utrpením ako slasťou."

Chápu jak to myslíš, takže nepíšu "jak pro koho", alesakra Degüello je srovnatelné i s těmi jejich nejlepšími předchozími alby.
Co se týče desek ze 70. let, dal bych Degüello na čtvrté místo hned za trojici Rio Grande Mud, Tres Hombres a tebou zmíněné Fandango. Po pár letech pauzy je to imho návrat až k téměř vrcholné formě.

Jinak já osobně mám jejich osmdesátkovou trilogii (Eliminator, Afterburner a Recycler) samozřejmě rád, i když uznávám, že je to už někde jinde a něco jiného.

hejkal @ 26.10.2024 21:27:10
Hej, Degüello je dosť dobrý album. Asi jediný, ktorý z obdobia Tejas-Mescalero za niečo stojí. Každopádne ho však už doma mať nepotrebujem, skoro celý sa mi otŕča na výberovkách.

zdenek2512 @ 31.10.2024 14:36:22
Kamarád měl tehdy nahrané Fandango, které mě nijak nechytlo, v osmdesátých vyšlo u Supraphonu jejich album Eliminator, koupil jsem si, ale stejně to nebylo dle mých představ. před časem jsem si koupil 3CD Sixpack, kde je prvních šest desek. teď si pouštím Rio Grande Mud a dobrý. Debut jsem si pouštěl nedávno a taky dobrý.

hejkal @ 31.10.2024 14:53:17
 Cez Sixpack som kapelu vzal kedysi dávno na milosť i ja. Len ma mrzí, že okrem jedného veľkého boxsetu Chrome, Smoke & BBQ stále nevyšli prvé dva albumy v pôvodných mixoch na CD. To ma dnes mrzí najviac. Aspoň, že výberovka Rancho Texicano ctí prirodzený zvuk pôvodných platní.

Apache @ 02.11.2024 10:05:12
hejkal: Já jsem na mixy ze Six Packu zvyklý, naopak jsem si nikdy nedokázal zvyknout na ty původní. Holt když dvacet let posloucháš něco v určité verzi, těžko si pak zvykáš na jinou. Ani to už nezkouším.

zdenek: Na prvním albu mě bere jen druhá a předposlední skladba - ty jsou vynikající. Zbytek desky bych ani nemusel mít. Ovšem od druhého až po čtvrté album už je to všechno moje gusto.

hejkal @ 03.11.2024 04:54:49
Záleží aj od preferencií. Ja mám rád zvuk 70. rokov, takže som nemal problém zvyknúť si na lepšie. 

Antony @ 03.11.2024 09:11:30
Zvuk tohoto alba je ve všech parametrech jednoznačně horší. Měřitelně i slyšitelně. Chválit zvukovou destrukci takového rozsahu vypovídá jedině o ztrátě rozišovací schopnosti. A také o stavu posluchačstva, které je schopné na jednu stranu chválit zvuk 70. let a na druhou stranu chválit zvuk totálně zničený loudness war jako lepší.

hejkal @ 03.11.2024 10:09:21
Antony - moja poznámka o zvyknutí si sa viaže na albumy zo 70. rokov po tom, ako som ich prvotne spoznal cez remix na Sixpacku.

Antony @ 03.11.2024 12:21:09
hejkal:
Moje poznámka srovnávala tyto dva výroky:
"V roku 2012 sa kapela vrátila k svojim koreňom a pridala zvuk, ktorý som si zamiloval. Opäť je divne špinavý, akoby sa z reproduktorov sypal piesok, štrk, rozlievala texaská pustina. Priam cítim každý pichliač sukulentov a kaktusov živoriacich na vyprahnutej a rozžeravenej pláni. Ani najslávnejší zvukoví experimentátori nedokázali pretaviť takéto pocity do svojej hudby. ZZ Top sú v tomto neuznaní géniovia."
vs.
"Záleží aj od preferencií. Ja mám rád zvuk 70. rokov, takže som nemal problém zvyknúť si na lepšie. "

Co je tedy lepší? Zvuk 70. let, který máš rád (a který je produkován s DR14), nebo zvuk roku 2012, který sis zamiloval a má DR4 ? Takové zvukové preference mi přijdou vrcholně nekonzistentní.

hejkal @ 03.11.2024 13:00:37
Aha, ok. DR je pre mňa podruzný parameter. Zvuk 70. rokov milujem a áno, našiel som si na zvuku albumu La Futura čosi, čo mi k tej hudbe sadlo. Pocit však neviem zmerať. Necítim potrebu sa za to obhajovať, hanbiť a ani mi neprináleží posudzovať vlastnú mieru nekonzistentnosti. Rešpektujem, že je pre teba tento jav nepreniknuteľný a máš s ním problém. S tým však nič nenarobím.

hejkal @ 03.11.2024 13:19:17
Ešte by som dodal, že to, čo opisujem ako zvuk 70. rokov, nie je závislé od DR, pretože platňa zo 70. rokov s DR 14 a CD remaster s DR, čo ja viem 6, stále tento zvuk má. Závisí od aparátu, nástroja, hudobníka, spôsobom nasnímania, skrátka, je to komplexný "sound" a je prítomný na ľubovoľne (ne)kvalitnej nahrávke z pohľadu merateľných parametrov.

Antony @ 03.11.2024 13:23:46
Jak jsem psal již na začátku, jde o technické přesně měřitelné a kvantifikovatelné jevy. Nikoli pocity. Míra destrukce zvuku je doložitelná, DR je jen jedním z mnoha parametrů, jak to doložit. Hlavní jsou uši a schopnost slyšet.
Mít rád zvuk 70, let a současně milovat zvuk zatížený deformacemi, který se zvukem 70. nemá společného nic, je ukázkový protimluv. Proto mluvím o ztrátě rozlišovací schopnosti. Ale láska (mít rád vs. milovat) je slepá, v tomto případě hluchá, to obhajovat netřeba. 
Já miluju hudbu, zvuk pouze rozlišuji. Zvuk je jen nezbytná technická okolnost, která hudbu buď dovolí poslouchat, nebo ji zničí.

Je ale zajímavé, že schopnost vnímání v rámci zvuku zachováváš vůči 80. letům.. :)

Antony @ 03.11.2024 13:29:07
Ještě dodatek k dodatku:
Remasterované CD s nízkým DR zvuk 70. let opravdu nemá ani náznakem. Taková CD mají vysloveně "anti seventies sound". S hudebníky a nástroji tato skutečnost nemá společného nic. Limitace, clipping, komprimace, komprimační artefakty, ztráta prostoru, dynamiky, a spousta dalších negativ spolehlivě zcela zničí všechny znaky produkce 70. let. Z muziky se stane neposlouchatelná rozemletá placka.

hejkal @ 03.11.2024 13:34:02
Muziku vnímam za akýchkoľvek podmienok. Súhlasím, že loudness war je negatívny jav, ale aj napriek nemu si niektorú hudbu užijem.

Antony @ 03.11.2024 13:35:27
Zjednodušeně by se dalo říci, že na remasterovaném CD jsou stejné ingredience, ale znehodnocené zpracováním. Znetvořené k neposlouchatelnosti.

09.02.2013 gunslinger | #

Tak La Futura je presne album ktorý mi sadol ako uliaty ZZ Top si asi konečne uvedomili v čom spočíva ich sila a sláva že to nieje tancovačka ani rádiové hnusné "akože" hitovky, ale riffom a boogiem nasakujúce fláky aké hrali v sedemdesiatych rokoch. Odpudivé bicie dali stranou a pustili sa do toho ako za starých čias , aspoň tak znie výsledok.

Hneď úvodná skladba I Gotsta Get Paid je poriadna bomba s vynikajúcim hlasom Billiho Gibonsa ktoré ako som už spomínal sa vracajú k svojim southern boogie koreňom riff čo šľape, úcty hodné sólo skladba bola vybraná ako hit viem aj prečo. Nasledujúce dve sú opäť ďalšie celkom slušné riffovačky. Ale ako to býva zvykom u ZZ Top nesmie chýbať srdcervúca balada ktoré nemusím tuto je to Over You nie je to zlé ale nemusím.
Celkom zaujímavá je nasledovná skladba Heartache In Blues inšpirovaná Johnnom Lee Hookerom kde zaznie aj celkom podarené sólo na ústnej harmonike.
Don't Wanna Lose, Lose, You je vykradnutá skladba od AC/DC a to Gone Shootin'
Posledné dve skladby Big Shiny Nine a Have A Little Mercy patria k tomu najlepšiemu čo sa tu dá nájsť.

Som spokojný.... (Zabudol so dodať že Album má veľmi pekný obal ) Neveril som tomuto projektu odkedy v roku 2011 vypustili skladbu Flyin' High takže vlastne som milo prekvapený.
reagovat

Jardo @ 21.12.2015 19:35:13
Áno, v nahrávke cítiť návrat ku koreňom, teda prvej polovici sedemdesiatych rokov, kedy ZZ Top bola perfektná bluesrocková kapela. Pre mňa je to od počinu Fandango! ich naj štúdiovka.