Jethro Tull / Rock Island (1989)

Koncom 80. rokov sa z Jethro Tull stala obyčajná rocková skupina. V tomto duchu vnímam aj jej album Rock Island z roka 1989.

Zostava sa na chvíľku ustálila na štvoricu hráčov, teší ma, že umelé bicie z minulých albumov vystriedal Doane Perry. Dave Pegg, Martin Barre a Ian Anderson zavrhli otrasné 80’s experimentovanie a vrátili sa k rockovému prejavu. Pravda, bez akýchkoľvek progresívnych výletov do oblastí, kde ešte nikto nebol, ktoré zdobili ich púť 70. rokmi. A to je zároveň najväčšia slabina prezentovanej muziky. Aspoň pre poslucháčov zvyknutých na jedinečnú muziku. Druhým mínusom je spev, keďže Ian mal vážne problémy s hlasivkami, tu však ešte aspoň znie ako on, v súčasnosti je na tom ďaleko horšie.

Ja kvitujem, že je album priamočiaro hardrockový, skladby príjemne odsýpajú, ale nie je v nich nič, z čoho by som nadšením vyskakoval tri metre od zeme. Túto podobu hudobného prejavu kapely, ktorá trvá prakticky dodnes, mám v zbierke preto, lebo jednoducho Jethro Tull chcem mať komplet. Sú tam lepšie, horšie i úplne zúfalé momenty, ale to je život. Nemusím ich počúvať často, ale raz za čas mi neprekážajú.  

Vedľajším efektom prezentovanej muziky je to, že mi troška splýva. Nemám tu žiadnu favorizovanú skladbu. Zo záplavy tvrdších kúskov pozitívne vyčnievajú dumky á la príjemne melancholická Another Christmas Song a asi jediné dve skladby v duchu „starých“ Jethro Tull – The Whaler’s Dues a Big Riff And Mando.

Rock Island je priemerný album v dobrom slova zmysle. Pustil som si ho po dlhej dobe a bavil ma. Kiežby takto hrali dnešné skupiny, ktoré si hovoria rockové.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Rock Island
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull