Recenze
Family / Music in a Doll's House (1968)
Music in a doll’s house mám v Collectors Limited Edition spolu s Entertainment, je to taká knižka s vloženými CD. Prečo o tom hovorím?
Hneď na začiatku je totiž singel Scene through the eye of a lens a Gypsy woman z roku 1967. A je to naozaj poplatné dobe vzniku. Prvá vec je jemná, tvrdá, psychedelická, nahalená, slovom, klasika. Druhá menovaná je už bluesovka a prvýkrát zaznie hlasisko Rogera Chapmana.
Album samotný patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo som zo 60. rokov počul. Je v tom psychedélia, folk, rock, blues, asi aj progresia, nech je to čokoľvek. Album je mixom elektrických a akustických nástrojov, nálady sa striedajú, človek sa cíti ako v nejakej rozprávke z minulého tisícročia (super, že sa to dá takto imaginárne vzdialiť:)).
Harmonika a husle sú pre mňa najcharakteristickejšími nástrojmi na albume, vždy, keď sa ozvú, ide z toho sila, ktorá chytá za srdce.
Za vrcholy považujem The chase, Me my friend, Old songs for new songs, Hey mr. policeman a Place of mind.
Aj keď sa v podstate jedná o kopu kratších skladieb, je v nich určitý zámer (skladby majú aj svoje variácie, viď zoznam skladieb, niektoré dokonca idú skôr než nevariácie...) a navyše, je tu Chapman. A tiež poriadny kus melodiky. Však ide o 60’s.
Parádny debut, hippíci trošku inak. 4,5 hviezd.
» ostatní recenze alba Family - Music in a Doll's House
» popis a diskografie skupiny Family