King Crimson / Islands (1971)

Islands predstavuje akýsi medzník v tvorbe King Crimson. Aspoň to väčšina tvrdí.

Formentera lady predstavuje polohu, ktorá sa na albumoch skupiny objavuje od čias debutu, takže sa nič zvláštne či nečakané nedeje. V pokoji buduje atmosféru a má terapeutické účinky, keď sa človek potrebuje zbaviť negatívnych emócií. Sailor’s tale mohutne vygraduje a predstavuje vrcholný moment albumu. Ticho znejúce ticho, to je The letters. Aspoň na začiatku, nájdu sa tu aj hrozivé výbuchy energie, čo hodnotím pozitívne. Vôbec, sa mi táto skladba páči, aj keď možno bezdôvodne. Ladies of the road stojí na výbornom saxíkovom sóle a správne natvrdlej (bacha, o rozume nehovorím) rytmike. Krásna klasicistická vsuvka Prelude: song of the gulls správne zjemní atmosféru a zavŕši to titulná Islands.

Priznám sa, neviem, prečo sa tak často hovorí o tom, že je to úplne iný album ako predošlé. Podľa mňa je to fajnovo sa počúvajúci kúsok a King Crimson z toho prýšti hektolitrami. Pokojnejšia poloha mi sedí, hoci by som dal dobré tri hviezdy, pridávam jednu, po Starless and bible black je to podstatne emočnejší zážitok.

» ostatní recenze alba King Crimson - Islands
» popis a diskografie skupiny King Crimson