Gillan, Ian / Scarabus [Ian Gillan Band] (1977)

Domnievam sa, že po Clear Air Turbulence boli tlaky hardrockových fanúšikov príliš silné, aby Ian pokračoval v štýle jasnej fúzie, a tak sa tu priklonil k svojej tvrdšej podstate. Naznačil to úvodný „Scarabus“. Po rock'n'rollovom „Twin Exhausted“, ukončenom virtuóznym klavírnym sólom, nasleduje funkové „Poor Boy Hero“, ktoré snáď môže zaujať len jačaním Gillana. Odľahčená „Mercury High“ je slušne nadupaná oddychovka. Slabá nemastná-neslaná „Pre-Release“ - 4,5 min trvá príliš dlho. Trápeniu nie je koniec, prichádza 5-minútove zúfalstvo „Slags to the Bitches“. Po predošlých veciach je priemerná „Apathy“ celkom prijateľná. Inštrumentárne bravúrna, s vtipným názvom „Mad Elaine“ trpí absenciou elementárneho nápadu. „Country Lights“ nemá ani v názve nápad. Posledná „Fool‘s Mate“ je možno najlepšou skladbou, čo nie je veľmi ťažké uprostred balastu. Na mojej testovacej vzorke je i live bonus „My Baby Loves Me“
s viac ako 2-násobnou stopážou oproti štúdiovému debutu. Vynikajúco zahraté.
Album som viackrát počul len z dôvodu napísania týchto postrehov. Na stránke progarchives.com recenzent prirovnal toto album k štandardným dielam Deep Purple, čo pokladám za urážku a mal by si dať vyčistiť uši. Perfektný inštrumentálny a spevácky výkon kapely nezachránil ťažkú absenciu tvorivosti.
Parafrázujúc samého seba: vďakabohu za internet, nestane sa ani omylom, aby som Scarabus zaradil do mojej diskografie. Za dve.

» ostatní recenze alba Gillan, Ian - Scarabus [Ian Gillan Band]
» popis a diskografie skupiny Gillan, Ian