Hammill, Peter / Fool's mate (1971)

Peter Hammill mal pravdepodobne pretlak hudobných nápadov, takže časť svojich aktivít začal realizovať aj sólovo.


Tóny zakvília a už je tu skočná hitovka Imperial Zeppelin. Je to tak veselá vec, až sa mi páči a považujem ju za jednu z najlepších skladieb Hammilla vôbec. A havajózna Candle definitívne potrvrdzuje, že nálada tohto albumu bude trošku iná, než hutno ťaživý Van Der Graaf Generator. Happy je zaujímavá hračka v 3/4 rytme (alebo 6/8, ako si to kto napočíta), má peknú melódiu. Solitude je harmonikovo clivá vec. Klavírna miniatúra v melancholickom prevedení, to je Vision. Náznak Van Der Graafu sa zjaví v Re-awakening, to je vec, ktorá by sa nestratila na ich radovkách. Má mohutný spevný náprah, rytmus a nástroje tak trošku unisonujú s hlasom, jednoducho klasika. Parádne nakopnutá je Sunshine, je tu aj absurdná lalalala pasáž, ale funguje to. „Good morning Sunshine“ patrí k absolútne najhitovejším refrénom všetkých čias. Výrazná skladba je aj akustická Child s flautičkou. V pohodovom pokojnom meditovaní sa nesie Summer song (in the Autumn) a aj Viking, ktorá opäť využíva harmoniku. The birds je posmutnelá miniatúra s úžasnou atmosférou, človek má hneď vlhko v očiach. Zlovestná skladba, ktorá si vystačí s akustikou a spevákom využívajúcim všetky svoje silné stránky prednesu, to je záver v podobe I once wrote some poems. A končí sa v kvílení v duchu úvodu albumu.


Prečo to nepriznať, je to neskutočne počúvateľný album a nemám problém s počtom hviezd.

» ostatní recenze alba Hammill, Peter - Fool's mate
» popis a diskografie skupiny Hammill, Peter