Recenze
Deep Purple / Purpendicular (1996)
Počas turné k albumu The battle rages on nezhody medzi Blackmoorom a Gillanom dosiahli vrchol a rozporuplný Ritchie sa rozhodol definitívne opustiť kapelu práve v strede svetového turné (ak sa nemýlim, bolo to pred koncertom v Japonsku), takže dočasne ho musel nahradiť gitarový virtuóz Joe Satriani. Následne mali zvyšní Párpli skutočne šťastnú ruku, keď oslovili ďaľšieho skvelého amerického gitaristu Steva Morsea (Dixie Dregs), ktorý priniesol do skupiny toľko potrebnú pohodu. A práve táto pohoda a sviežosť dominuje celému albumu Purpendicular. Párpli chytili skutočne druhý dych! Podarilo sa im nahrať výborný album , dovolím si povedať, že najlepší od obdobia Perfect strangers až do dnešných dní. Mám ho rád ako celok, ale predsa len jedna skladba vyniká nad ostatné a je to Sometimes I feel like screeming. Vtedy, v 1996-tom na jar ju bolo často počuť z rádií. To krásne chytľavé Morseho gitarové sólo lemujúce celú túto skladbu sa mi vtedy nutkavo až obsedantne pripomínalo takmer denne. Bola to však veľmi príjemná obsesia. V skúške časom u mňa táto platňa obstála na jednotku. Púšťam si ju dosť často a spomínam... Je tomu už neuveriteľných trinásť rokov. Ten čas strašne letí...
» ostatní recenze alba Deep Purple - Purpendicular
» popis a diskografie skupiny Deep Purple