Gryphon / Raindance (1975)

Synťákový art rock Down the dog okamžite prezradí, že Gryphon zaznamenali ďalší posun vo výraze. Preč sú hradné nádvoria, chrabrí rytieri a večne zamilované princezné. Titulná Raindance začína zvukom padajúceho dažďa. Do toho vstupuje opakujúca sa vyhrávka a to je v podstate všetko. Na konci sa zablýska a šmitec. Nastupuje prekvapivá vec, cover Beatlesovky Mother Nature's son, čo je v celom repertoári skupiny jav nevídaný a jedinečný. Zväčša upravovali nežijúcich autorov. Prvý album pripomenie akustická Le Cabrioleur Est Dans Le Mouchoir a aj mikroskladba Ormolu. Prevažne popovo ľúbivá pokojná Fontinental version prekvapuje niekoľkými haluznými úletmi á la Gentle Giant. Nasledovať by mala skladba Wallbanger, ktorú som nikdy nepočul. Don't say go je priam popová 60’s skladbička, ktorá neurazí. Dlhotrvajúca (Ein Klein) Heldenleben má na všetko dosť času. Úvod je rozprávkový, smutná princezná sa určite neusmeje. Nastupuje drsný rockový motív, ozve sa aj elektrická gitara! Táto art rocková poloha skupine svedčí a naznačuje, kam sa bude tvorba ďalej uberať. Mix renesancie a rocku robí z finálneho kúska na albume zároveň jeho vrchol.

Raindance sa pridržuje skôr art rockovej polohy, ústup zo stredoveku je počuteľný, navyše, pribudlo niekoľko popových okamihov. Celkovo hodnotím ako priemer, z ktorého sa vymyká posledná skladba.

» ostatní recenze alba Gryphon - Raindance
» popis a diskografie skupiny Gryphon