Jumbo / DNA (1972)

Prišlo mi ako dobrý nápad zafušovať trošku mlčiacim talianofilom do remesla a pustil som si Jumbo. Toľko prázdnych plôch by na progboarde byť nemalo, všakže.

Ako vždy, opäť ma to dostalo. Taliani mali zvláštnu schopnosť implementovať národnú verziu britskej produkcie spôsobom, ktorý nesie znaky nefalšovanej originality. Ako napríklad Jumbo a jej DNA. Pravdu povediac, úvodná suita strieda toľko postov, až by sa chcelo zvolať, že je progresívna, ale nemyslím si to. Skôr, než dajaký art rock sa tu defiluje množstvo hard a iných rockových polôh, možno počuť trošku Jethro Tull (akustické plochy, flauta), blues (harmonika), piano pianissimo strieda forte fortissimo a tak. Rovnako spev z kategórie burácajúcich nemožno priradiť k yesovským pišťaniam (bez urážky, mám Jona vcelku rád). Tu ide o vykričaný hard rock v celej svojej kráse. Meditačné plochy ovenčené klávesmi strieda precítený pokojnejší spev, nechýba záverečné crescendo. Je zázrak, že tento mix drží pohromade. A ako! Fakt pecka.

Ostávajúca trojica kratších skladieb sa na hard rock podobá ešte viac. Vyhrávková Miss Rand má super nástup, v akustickej časti sa tiahne harmonika, blues je neprepočuteľný, klavír salónne vyzýva do tanca a všetko to korunuje flautičkové sólo pretkané melodickou elektrickou gitarkou. Nemôžem nezmieniť stále sa opakujúce neopakovateľné témy a motívy, s ktorými Jumbo s prehľadom nešetrí. A tak sa mi to páči. E’ brutto sentirsi vecchi začína akustickým tichom, neskôr sa pridáva naliehavý (hoci stále pokojný) spev, táto skladba má v sebe veľký citový náboj (a je komorná, všetká česť) a patrí k zlatým klincom predstavenia. Plynule prechádza do Hai visto..., ale komornosť je zakrátko vystriedaná hard rockovým klávesovým sólom a hneď viem, že začne zbesilá jazda plochami, polohami, motívmi a ďalšími slovami, ktoré opisujú rôzne stavy. A naozaj, barový klavír, rifový náprah, swingujúca flautička, rocková gitara, chrámový organ, akustický náznak artrockčna (tak toto slovo mi určite jazykovedci nezožerú). Slovom, meditatívny záver ako sa patrí.

Jumbo, respektíve DNA je super, nahrávka z kategórie skrytých klenotov, dávam 4,5 hviezdy.

» ostatní recenze alba Jumbo - DNA
» popis a diskografie skupiny Jumbo