Motörhead / Sacrifice (1995)

Po znalosti vecí z klasického obdobia som si ani vo sne nepredstavoval, čoho boli Motorhead schopní vo vtedajšej súčasnosti.

Sacrifice ma na prvýkrát nedostala. Ani na druhý. A ani na tretí. Priveľmi metalový zvuk, ktorý akoby stieral klasický rokec, ktorý sa mi na Motorhead páčil. Navyše, gitarové sóla kamsi zmizli a neudali žiadnu kontaktnú adresu. Ale... Časom som si tento album akosi začal obľubovať a zrazu som odhalil, že ho počúvam častejšie než iné. S poznaním ďalších albumov sa ukázalo, že ide o nápadovo sviežejšie dielo a asi posledný album, ktorý ma od Motorhead zaujal (nerátajúc živáky).

Už titulná Sacrifice ukazuje, že Lemmy seriózne koketuje s temným metalom a neskôr som zistil, že mu asi trošku hrablo, lebo táto skladba má aj videoklip! Kto v tom videl hit, to by ma zaujímalo. Prevláda dosť temná atmosféra, klasike sa približujú asi len skladby ako Dog face boy a rokenrol Don’t waste your time. Čo si ale na albume cením najviac, je bubeník Micky Dee. Jeho hra je výborná, zdanlivo priamočiara, avšak plná skrytých fórkov a jeho exhibícia v skladbe Meke ‘em blind je skvostná. Mám rád aj rif v Over your shoulder a zmeny nálad v Order/Fade to black.

Vrcholom albumu je však záverečná vec Out of the sun. Začína ticho, zlovestne, chladne a odťažito. Výborná kombinácia slova (slovíčko cold dominuje aj v texte) a zvuku a až sa rozbehne, je to mäso. Nechýba melodická refrénová vsuvka a hlavne, je tu klasické gitarové sólo. Na konci si skladba pohrá s nepravidelnejším rytmizovaním, ale funguje to!

Sacrifice vybočuje z priamočiareho linkovania albumov a je to asi najvydarenejšia variácia na metalový zvuk v kombinácii s klasickejším rockom. Niečo cez polhodinu trvá jediný naozaj originálny album Motorhead po roku 1993 a už len za bubeníka pridávam hviezdu naviac. Päť. A pritom som si vedomý, že to nie je ani reprezentatívny a asi ani najlepší album skupiny.

» ostatní recenze alba Motörhead - Sacrifice
» popis a diskografie skupiny Motörhead